Grécko

Aténska Akropola – kolíska demokracie

0
Partenón - Hlavný chrám na Akropoli, zasvätený bohyni Aténe

Atény sú obrovské mesto, ktoré je navyše prešpikované historickými pamiatkami. Preto som sa rozhodol tento článok trošku špecializovať a popísať v ňom len to, čo môžete vidieť na najznámejšom mieste Atén – na Akropoli. Akropola je posvätný pahorok týčiaci sa nad mestom, na ktorom stoja najvýznamnejšie a najstaršie stavby tohto mesta. Akropola je okamžite rozpoznateľným objektom, ktorý si s Aténami spojí prakticky každý automaticky – je v podstate akýmsi trademarkom mesta.

Stavby na Akropoli existovali už pomerne dávno a podľa archeologických nálezov tu dokonca kedysi stál aj hrad. Stavby, ktoré tu však nájdeme dnes, pochádzajú z 5. storočia pred naším letopočtom a boli započaté za vlády Perikla, ktorý sa zároveň pričinil o rozvoj demokracie ako štátneho zriadenia v Aténach. Vďaka kultúre, filozofii a architektúre k antickému Grécku vzhliadali aj Rimania, vrátane ich najväčších cisárov, spomedzi ktorých bol najväčším helénofilom najmä Hadrián. Poďme sa však pozrieť posvätnú Akropolu, ktorá je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Dionýzovo divadlo

Pokiaľ sa rozhodnete vstúpiť na Akropolu z južnej strany (od stanice metra), prvou zachovalou stavbou, na ktorú narazíte, bude Dionýzovo divadlo. Dionýzos je grécky boh vína a jemu venované divadlo na Akropoli datuje do 4. storočia pred naším letopočtom. Divadlo je postavené z pentelického mramoru (ako všetky stavby na Akropoli). Pentelický mramor pochádza z neďalekého kopca Pentelikon a má bezchybnú bielu farbu. Stal sa tak typickým materiálom antickej architektúry v Aténach, ktorý sa snažili napodobňovať i v Ríme. Dnes ide o chránenú zónu a mramor sa tu ťaží len pre účely rekonštrukcie historických stavieb na Akropoli.

Späť k Dionýzovmu divadlu – toto divadlo mohlo v dobe najväčšej slávy pojať až 17 tisíc divákov. Divadlo má črty typické pre grécke divadlá – stojí na kopci, ktorý využíva pre vyvýšenie auditória (cavea) a má kruhový stred (orchestra).

Odeón Heroda Attica

Ďalšou budovou na južnom svahu Akropoly je odeón – divadelný typ stavby, ktorý však v antických časoch slúžil pre hudobné vystúpenia. Odeón dal postaviť bohatý mecenáš Herodes Atticus v roku 161 nášho letopočtu na pamiatku svojej ženy. Odeón je v oveľa lepšom stave než Dionýzovo divadlo, pretože bol v 50-tych rokoch minulého storočia zrekonštruovaný. Odvtedy sa tu konajú rôzne gala koncerty a predstavenia a vystúpili tu umelci svetovej extratriedy, vrátane Herberta von Karajana, Marie Callas, Franka Sinatru, Luciana Pavarottiho alebo Stinga.

Propyleje a Chrám Atény Niké

Propyleje sú vstupnou bránou bránou na Akropolu. Aj keď názov propyleje bol neskôr zovšeobecnený a používal sa pre každý vstupný komplex pozostávajúci z viacerých brán, pôvodné Propyleje sú len jedny a to práve tie z Akropoly. Neskôr inšpirovali architektov viacero brán, vrátane tej Brandenburskej v Berlíne. Tie akropolské však boli postavené v 5. storočí pred naším letopočtom a šlo o bránu vskutku veľkolepú. Bola postavená z pentelického mramoru a obsahovala taktiež kolonádu. Dnes z Propylejí zostáva len časť, ale i vďaka nej si je tak je možné predstaviť monumentálnosť stavby, ktorá tu kedysi stála v plnej kráse.

Napravo od brány (pri pohľade zovnku) stojí ešte malý Chrám Atény Niké (Atény Víťaznej). Ide o pomerne nenápadnú stavbu zhruba z rovnakého obdobia, ako Propyleje. Jej jedinečnosť spočíva aj v tom, že ide o prvú plne iónsku stavbu na Akropoli.

Partenón – najväčší

Absolútnou dominantou Akropoly a v podstate celých Atén je Partenón. Tento masívny dórsky chrám je možné vidieť i spod Akropoly a je jej najväčšou stavbou. Bol pýchou stredovekých Atén a symbolom vyspelosti tohto mestského štátu, ako aj symbolom antickej kultúry vôbec. Bohužiaľ táto stavba si užila za takmer 2500 rokov svojej existencie svoje. Aj keď pôvodne slúžila zrejme ako pokladnica (a nie ako chrám v pravom slova zmysle), za čias raného kresťanstva bola skonvertovaná kostol ako Chrám Panny Márie. Keď Grécko obsadili Turci, skonvertovali Partenón na mešitu. Ťažko povedať, či toto bol najhorší moment v histórii Partenónu alebo ním bola následná explózia, ktorá ním otriasla v 17. storočí pri ostreľovaní Benátčanmi. Turci si z Partenónu urobili muničný sklad, ktorý vybuchol po zásahu benátskou mínou a Partenón sa následne zrútil.

V 19. storočí si navyše z neho Briti (za údajného súhlasu tureckého sultána) odniesli množstvo reliéfov, malieb a sôch (súhrnne nazývaných ako Elginov mramor). Väčšiu časť pôvodného Partenónu tak dnes nájdete skôr v Britskom koloniálnom múzeu než v Aténach na Akropoli. Aj keď sa grécka vláda snaží vyjednať návrat týchto artefaktov na Akropolis, vzhľadom k tomu, že toto úsilie trvá už cez 30 rokov, nedá sa predpokladať, že sa tak stane v dohľadnej dobe.

Výhľad – najlepší

Keďže Akropola je kopec, ktorý sa týči v centre mesta, je logické, že z jej vrchola je dobrý výhľad na celé mesto. Atény sú kopcovité mesto, nie však natoľko, aby tieto kopce blokovali výhľad v okolí Akropoly a preto sa vám tu často môže stávať, že nebudete vedieť, kam pozerať skôr – či na krásne antické stavby na nej alebo na rozľahlé mesto rozprestierajúce sa pod ňou.

Erechtheion – najposvätnejší

Partenón je možno najväčším chrámom na Akropoli, tým najkrajším však je Erechtheion. Tento chrám bol postavený koncom 5. storočia pred naším letopočtom (je teda trošku mladší než ostatné stavby na Akropoli) a zasvätený dvom hlavným bohom – Aténe, patrónke mesta a gréckemu hrdinovi Erichthoniovi, mýtickému vládcovi Atén. Šlo preto o najposvätnejšie miesto celej Akropoly. Zároveň ide po umeleckej stránke o najzaujímavejšiu stavbu – bola postavená v iónskom štýle a bohato zdobená sochami, reliéfmi a gilošami. Najznámejšou časťou chrámu je však Terasa panien (alebo aj Sieň panien), čo je prístrešok na bočnej strane chrámu, ktorý nie je podopieraný tradičnými stĺpmi, ale sochami žien, ktoré ho držia na hlavách. Tieto sochy sa nazývajú karyatidy a ide o architektonický element, ktorý s obľubou kopírovali Rimania vo svojich stavbách. Jedna z karyatíd tvorí časť spomínaného Elginovho mramoru a dnes ju teda môžete vidieť v Londýne. Ostatné originály sú dnes v Múzeu Akropoly nachádzajúcom sa hneď pod Akropolou.

Erechtheion si v histórii (podobne ako Partenón) prešiel pohnutým osudom – slúžil ako kostol (byzantínske obdobie), neskôr ako palác (nadláda Frankov) a nakoniec ako hárem (turecká okupácia).

Múzeum Akropoly

Pod južným svahom Akropoly sa nachádza múzeum Akropoly, v ktorom nájdete mnoho pôvodných častí z Akropoly. Bez nadsázky sa dá povedať, že veľká časť toho podstatného, čo na Akropoli uvidíte, je len kópiou pôvodnej stavby. Pokiaľ chcete vidieť napríklad originály karyatíd, musíte navštíviť práve Akropolské múzeum. Toto moderné múzeum je zároveň postavené ako príprava pre prípadný návrat Elginovho mramu z Londýna.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Grécku.


Ako sa sem dostať?

Do Atén sa dá veľmi ľahko dostať priamou leteckou linkou Bratislava – Atény prevádzkovanou spoločnosťou Ryanair.

Z Budapešte lieta do Solúna spoločnosť Wizzair, odkiaľ sa však ešte do Atén treba dopraviť napríklad autobusom alebo vlakom.

Z Prahy lieta do Atén nízkonákladová spoločnosť Aegean Airlines.

Z letiska sa dá dostať do centra Atén metrom, cesta trvá asi 40-50 minút. Pre cestu z letiska a na letisko je nutné si zakúpiť zvláštny (drahší) lístok.

Do Atén sa dá od nás dostať i autom, ide však už o pomerne náročnú a dlhú cestu.


Kedy sem cestovať?

Grécko je krajina, ktorá sa teší výbornému a teplému podnebiu a Atény sa dajú navštíviť celoročne. Ideálnym obdobím je jar a jeseň, kedy sú teploty v meste najpríjemnejšie.


Ako sa tu pohybovať?

Atény sú pomerne veľké mesto, ale jeho centrum sa dá bez problémov preskúmať pešo.

Pre prieskum mesta trochu ďalej od centra je dobré využiť MHD, ktorá funguje pomerne dobre v prípade, že neprebieha štrajk. Štrajky zamestatncov MHD sú pomerne časté a je dobré sa v hoteli o nich informovať, aby vás nečakalo nepríjemné prekvapenie napríklad cestou na letisko.

Kostrou aténskej MHD je metro, ktoré je veľmi dobrou možnosťou, ako sa dostať v meste takmer všade a pomerne rýchlo a pri pohybe po meste je možné si ľahko vystačiť len s ním.

Električkových liniek je pomerne málo, viac sú využívané miestne autobusy.

V prípade, že budete MHD cestovať intenzívnejšie, stojí za zváženie nákup denného lístku.

Pre cesty na letisko klasické ani jednodňové lístky neplatia, je nutné si zakúpiť špeciálny (drahší) lístok.


Kde sa ubytovať?

Atény sú turistické mesto a ubytovacích možností je tu veľa. Je dobré bývať blízko metra, ktorým sa potom dostanete do centra (a všade inde) veľmi rýchlo. Nie je však problém nájsť ubytovanie za rozumnú cenu aj v blízkosti centra.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najnovšie komentáre

Kategórie