Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Grécko / Antické Atény – to nie je len Akropolis
Grécko

Antické Atény – to nie je len Akropolis

14. marec 2016 autor 0
Chrám Olympského Dia (Olympeion)

V súvislosti s hlavným mestom Grécka si každý vybaví v prvom momente Akropolu, známu ako kolíska demokracie (čo je trošku skresľujúce tvrdenie). Každopádne samotnej Akropoli a tomu, čo na nej môžete vidieť a navštíviť, som sa venoval v minulom článku, takže dnes sa pozrieme na to, čo sa dá v Aténach vidieť mimo posvätného pahorku, kam prúdi najviac turistov. V tomto článku sa zameriam len na tie najvýznamnejšie pamiatky z obdobia antiky. A nie je toho málo.

Chrám Olympského Dia

Chrám Olympského Dia, alebo aj Olympieion, je ťažká váha medzi antickými pamiatkami a viaže sa k nemu niekoľko superlatívov. Aká je najväčšia staroveká stavba v Aténach? Zabudnite na Akropolis, Chram Olympského Dia (podľa mňa by bolo lepšie Zeusa) je (aspoň veľkosťou) najväčší! Chrám sa rozhodli obyvatelia mestského štátu Atény postaviť už v 6. storočí pred Kristom s ambíciou stavby najväčšieho chrámu na svete. Neboli by to však Gréci, keby niečo dokončili včas a tak zrejme z dôvodu nedostatku financií a dostatku lenivosti neboli schopní chrám dostavať.

Až po takmer 400 rokoch, za vlády Seleucidov, sa kráľ Antiochus IV rozhodol svätostánok dokončiť. Tento kráľ sa považoval za pozemské vtelenie boha Dia (Zeusa?) a tak si zrejme povedal, že projekt nie je dostatočne megalomanský a rozhodol sa zmenit sloh z dórskeho na korintský a hlavne ako materiál použiť pentelický mramor (pentelický mramor je jeden z najdrahších typov mramoru, ktorý pochádza z vrchu Pentelicus, severovýchodne od Atén – odtiaľ jeho názov). Seleucidi boli však tiež Gréci a tak chrám tiež nedokázali dokončiť. Trvalo im zhruba 100 rokov, kým postavili zhruba polovicu z neho. Na viac im čas nezostal, pretože potom pritiahol rímsky generál Sulla a vyplienil Atény. Stĺpy chrámu sa mu však natoľko páčili, že sa rozhodol si ich odniesť naspäť do Ríma pre Jupiterov chrám na Kapitole (niečo podobné, ako keď si Rusi v 45-tom chceli odviezť z Prahy orloj, ale sa im nevošiel do gazíka).

Toto bol jeden z dôležitých okamžikov pre rímsku architektúru, pretože práve toto bol jeden z dôvodov, prečo neskôr Rimania viac inklinovali ku korintskému slohu, než k dórskemu alebo iónskemu. Po všetkých týchto peripetiách bol chrám dokončený až za vlády rímskeho cisára Hadriána (2. stor. n.l.), pretože tento bol veľkým obdivovateľom a milovníkom gréckej kultúry (a gréckych chlapcov). A tak, po takmer 650 rokoch, bol chrám konečne dokončený. Tento výkon mimochodom takmer dokázali tromfnúť Česi, nakoniec však zvládli dokončiť Katedrálu sv. Víta tesne pod 600 rokov. Momentálne na pokorení tohto rekordu pracujú Katalánci v Barcelone so Sagradou Famíliou, ale tí ešte majú stále 500 rokov k dobru.

Ale naspäť k Olympieionu – chrám bol po dokončení určite majestátny, bohužiaľ však dlho nevydržal – nejakých sto rokov po jeho dostavaní vtrhli do Atén germánski barbari a o ďalších 100 rokov nabehli kresťania a chrám rozsekali na padrť (resp. na nové domy). Napriek tomu všetkému je dnes možné vidieť zvyšných 16 stĺpov (z toho jeden na zemi, keďže spadol po zásahu bleskom) a predstaviť si kolosálne rozmery celej stavby – stačí si pozrieť fotky, na ktorých sú vidieť i ľudia. Jednoznačne povinná návšteva v prípade, ze dorazíte do Atén.

Hadriánov oblúk

Hadriánov oblúk (alebo aj bránu) postavili Aténčania z vďaky, že tento rímsky cisár obnovil mesto a snažil sa z neho vybudovať kultúrne centrum ríše, podporujúc mnohé nové i staré stavby (viď spomínaný Olympieion). Z architektonického hľadiska ide o zaujímavý hybrid grécko-rímskeho štýlu – spodná časť brány je typický rímsky oblúk, zatiaľ čo jeho horná časť je riešená ako grécka propylea (vstupná brána). Na stavbu oblúka bol použitý opäť pentelický mramor, ale v tomto prípade nižšej kvality s vyšším počtom inklúzií (asi šetrili). Oblúk sa nachádza na mieste, ktoré predstavovalo hranicu medzi “starým” mestom (Akropolou) a novým mestom, ktoré budoval Hadrián. Preto je z jednej strany na oblúku nápis “Toto su Atény, staroveké mesto Thésea” a z druhej zasa “Toto je mesto Hadriána, nie Thésea”. Théseus bol bájny kráľ, zakladateľ Atén a poraziteľ Minotaura. Zaujimavým špecifikom jeho príbehu je, že mal dvoch otcov (neregistrovaných). Hadriánova brána stojí hneď vedľa Olympieionu.

Agora

Duchovným a politickým centrom Atén bola Akropola, ale sociálne centrum obyčajných ľudí ležalo vedľa Akropoly, resp. pod ňou (snáď by ste od Grékov nechceli, aby chodili každý deň hore na kopec). Týmto centrom bola agora, čo bolo vlastne akési centrálne námestie s trhoviskom a rôznymi inštitúciami a stavbami. Z aténskej agory toho dnes už veľa nezostalo a z drvivej väčšiny námestia sú dnes len ruiny. V celistvom stave tu nájdeme len tri budovy, pričom každá je v zachovalom stave z rôznych dôvodov.

Najväčšou stavbou aténskej agory je Attalova stoa. Stoa je druh gréckej stavby, väčšinou vo forme krytého portika – teda otvoreného priestranstva so stĺporadím. Stoa bola väčšinou budova otvorená verejnosti, slúžiaca často ako trhovisko alebo galéria, kde umelci predávali svoje diela. Attalova stola bola postavená v 2. storočí pred n. l., kedy Aténam vládol kráľ Attalos II. Pre jej stavbu bol použitý pentelický mramor a vápenec. Vonkajšie stĺpy majú dórsky štýl, zatiaľ čo vnútorné iónsky, čo bola pomerne typická kombinácia v starom Grécku. Attalova stoa je dnes v perfektnom stave vďaka americkým architektom, ktorí ju v minulom storočí kompletne zrekonštruovali. Od slova “stoa” je odvodený aj názov antického filozofického smeru – stoicizmu.

Druhou takmer kompletnou stavbou na aténskej agore je Hefaistov chrám. Na rozdiel od Attalovej stoy je Hefaistov chrám pôvodnou stavbou a ide o typický grécky antický chrám. Pochádza z už 5. storočia pred n. l., teda je starý 2 a pol tisíc rokov, takže jeho dnešný stav a zachovalosť je niečo úžasné a výnimočné – ťažko by ste hľadali iný, takto dobre zachovaný grécky chrám. Za svoje prežitie vďačí najmä tomu, že bol už v 7. storočí (vtedy mal už vyše tisíc rokov) skonvertovaný na kresťanský chrám (a bol ním ďalších viac ako tisíc rokov až do 19. storočia).

Poslednou stavbou, ktorú na aténskej agore nájdete, je Chrám sv. Apoštolov. Tento byzantský chrám pochádza z 10. storočia a je teda výrazne mladšou stavbou, než zvyšok agory – nepatrí do antického obdobia, ale už do vrcholného stredoveku a teda prežil dodnes vďaka tomu, že tu nie je tak dlho a tiež jednoducho preto, že to je kostol. Kostol je vzácny najmä vďaka tomu, že šlo o jeden z prvých byzantských kostolov v Aténach a taktiež vďaka freskám, ktoré v ňom je možné aj dnes vidieť. I v tomto kostole bol použitý miestny mramor – na jeho dlážke a oltári.

Rímska agora

V dobách, keď Atény ovládali Rimania, prestalo už miesto na aténskej agore stačiť a tak tu postavili novú agoru. Stalo sa tak pár rokov pred naším letopočtom, za vlády cisára Augusta, ktorý bol taktiež veľkým milovníkom gréckej kultúry. Keďže ide o rímsku stavbu, býva niekedy označovaná aj ako fórum.

Na rímskej rímske agore stojí Veterná veža, ktorá fungovala ako horologion – čiže časomer, resp. hodiny. Využívala sa tu kombinácia slnečných a presýpacích (prelievacích) hodín. Stavba pochádza zrejme z 1. storočia pred n. l. Neskôr bola používaná aj ako kostolná zvonica. Veterná veža inšpirovala niekoľko novovekých budov, najmä vo Veľkej Británii.

Okrem toho tu stojí minimum zachovaných stavieb – nájde sa tu zvyšok brány a kolonády, ktorá kedysi lemovala fórum. Väčšina stavieb bola taktiež postavená s použitím miestneho mramoru, ale práve preto boli využité ako zdroj stavebného materiálu pre neskoršie budovy a tak z nich takmer nič nezostalo.

O 150 rokov neskôr, za vlády ďalšieho filhelenistického cisára Hadriána, bolo už rímske fórum (resp. agora) plné. Hadrián chcel postaviť v Aténach knižnicu, ale keďže na rímskej agore miesto nebolo, stojí táto knižnica o kúsok ďalej. Dnes ju (resp. to, čo z nej zostalo) môžete navštíviť v rámci jedného vstupného pre rímsku agoru a Akropolis.

Pohrebisko Kerameikos

Kerameikos (alebo aj Keramikos) je štvrť v centre Atén, ktorá bola súčasťou mesta už v staroveku. Táto štvrť bola miestom, kde žili hrnčiari a výrobcovia keramiky (kéramos znamená v gréčtine hrnčiarska hlina, z čoho preniklo slovo keramika i do nášho jazyka). Časť štvrte, ktorá sa nachádzala už za hradbami mesta, slúžila ako nekropolis, resp. pohrebisko. Tento vzorec, kde je mesto mŕtvych umiestnené za opevnením mesta a oddelené od mesta živých, je možné vidieť v antických mestách bežne. Podľa archeologických nálezov bolo toto miesto používané ako pohrebisko už pred 5 tisíc rokmi, ale ako organizovaný cintorín (resp. nekropolis) až zhruba od 12. storočia pred n. l.

Neskôr šlo o pohrebné miesto bohatých obyvateľov Atén a od 5. storočia pred n. l. tu začali rásť honosné hrobky a mauzóleá. V  roku 317 pred n. l. bola stavba honosných hrobiek zakázaná a návrat k tomuto trendu nastal opäť až za rímskej nadvlády nad mestom, teda o zhruba 300 rokov neskôr. Rímskych hrobiek však zostalo zachovaných veľmi málo, väčšina monumentov pochádza práve z obdobia 5. a 4. storočia pred n. l., teda zlatého veku Atén. Celé pohrebisko je dnes archeologickým náleziskom a zároveň oázou pokoja, kam môžete uniknúť pred davmi turistov na Akropoli – pritom nálezisko je od nej vzdialené len pár krokov.

 

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Grécku.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

Do Atén sa dá veľmi ľahko dostať priamou leteckou linkou Bratislava – Atény prevádzkovanou spoločnosťou Ryanair.

Z Budapešte lieta do Solúna spoločnosť Wizzair, odkiaľ sa však ešte do Atén treba dopraviť napríklad autobusom alebo vlakom.

Z Prahy lieta do Atén nízkonákladová spoločnosť Aegean Airlines.

Z letiska sa dá dostať do centra Atén metrom, cesta trvá asi 40-50 minút. Pre cestu z letiska a na letisko je nutné si zakúpiť zvláštny (drahší) lístok.

Autom

Atény sú síce dostupné od nás i autom, ide však už o pomerne náročnú a dlhú cestu.

Kedy sem cestovať?

Grécko je krajina, ktorá sa teší výbornému a teplému podnebiu a Atény sa dajú navštíviť celoročne. Ideálnym obdobím je jar a jeseň, kedy sú teploty v meste najpríjemnejšie.

Ako sa tu pohybovať?

Atény sú pomerne veľké mesto, ale jeho centrum sa dá bez problémov preskúmať pešo.

Pre prieskum mesta trochu ďalej od centra je dobré využiť MHD, ktorá funguje pomerne dobre v prípade, že neprebieha štrajk. Štrajky zamestatncov MHD sú pomerne časté a je dobré sa v hoteli o nich informovať, aby vás nečakalo nepríjemné prekvapenie napríklad cestou na letisko.

Kostrou aténskej MHD je metro, ktoré je veľmi dobrou možnosťou, ako sa dostať v meste takmer všade a pomerne rýchlo a pri pohybe po meste je možné si ľahko vystačiť len s ním.

Električkových liniek je pomerne málo, viac sú využívané miestne autobusy.

V prípade, že budete MHD cestovať intenzívnejšie, stojí za zváženie nákup denného lístku.

Pre cesty na letisko klasické ani jednodňové lístky neplatia, je nutné si zakúpiť špeciálny (drahší) lístok.

Kde sa ubytovať?

Atény sú turistické mesto a ubytovacích možností je tu veľa. Je dobré bývať blízko metra, ktorým sa potom dostanete do centra (a všade inde) veľmi rýchlo. Nie je však problém nájsť ubytovanie za rozumnú cenu aj v blízkosti centra.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie