Laos

Luang Prabang – raj outdoorových aktivít na brehu Mekongu

0
Cvičiteľ slonov na sútoku riek Nam Ou a Mekong

Luang Prabang je mesto na severe Laosu a niekdajšie hlavné mesto tejto juhoázijskej krajiny. Leží na brehu veľtoku Mekong, avšak mnoho stoviek kilometrov ďaleko od jeho ústia do Juhočínskeho mora. Luang Prabang je veľmi obľúbenou turistickou destináciou, najmä vďaka svojej blízkosti od severného Thajska. Aj keď je mesto súčasťou dedičstva UNESCO, turisti sem smerujú hlavne kvôli outdoorovým aktivitám, ktoré sú k dispozícii v jeho okolí. K dispozícii sú napríklad treky v džungli, splavovanie riek na raftoch, kanoe, kajakoch, či banánových lodiach alebo jazda na bicykloch, motorkách, či slonoch.

Vzhľadom k tomu, že Laos je stále komunistickou krajinou, je stále od “západného” sveta trochu izolovaný. Luang Prabang je však trochu iný svet a vďaka náporu turistov trochu stráca autenticitu svojej krajiny. Toto mesto má za sebou dosť turbulentnú históriu – niekoľko storočí bolo hlavným mestom prvého laoského kráľovstva, neskôr však jeho význam upadol, vyplienili ho Číňania a dostalo sa pod protektorát Francúzska. Po osamostatnení sa Laosu zostal Luang Prabang mimo hlavného záujmu novej (a pomerne chudobnej) krajiny a jeho význam začal rásť až po otvorení hraníc turistom a zaradení na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Odvtedy sa tu hrnú davy turistov, smerujúcich najmä do okolia Luang Prabangu za krásnou prírodou a pamiatkami v jeho okolí, prípadne za masážami, ktoré sú tu rovnako populárne ako v susednom Thajsku.

Luang Prabang

Nie, že by samotné mesto nemalo čo ponúknuť – nájdeme tu niekoľko zaujímavých chrámov a budhistických kláštorov. Najväčšej obľube turistov sa však teší ulica Sisavangvong Road, ktorá sa večer premení na obrovský večerný trh, kde je možné kúpiť všetko – sladkosti, varené jedlo, čerstvé džúsy, suveníry a výrobky miestnej produkcie, ako med alebo džem. Bohužial sa tu nájdu na predaj i veci, ktoré by bolo lepšie nekupovať – napríklad výrobky zo slonoviny.

Pokiaľ nemáte radi davy turistov, rozhodne by ste sa mali tomuto miestu vyhnúť – každý večer je to tu nimi preplnené. To je spôsobené aj tým, že Luang Prabang je veľkosťou stále skôr dedina a tak tí unavení turisti vlastne večer nemajú veľmi kam inam ísť. Nám turisti asi až tak nevadia, pretože sme sa na večerný trh šli pozrieť tiež a samozrejme sme neodolali pokušeniu ochutnať niekoľko lokálnych špecialít, hlavne sladkostí. Po krátkom prebehnutí sa ešte mestom sa však vraciame na hotel, keďže nás čaká na druhý deň trek džungľou.

Vodopády Kuang Si

Ráno nás vydzvihuje náš sprievodca a vyrážame do dedinky Ban Long. Laos nie je veľmi bohatá krajina a v tejto dedinke to vidíme naplno. Je ale vidieť, že deti sa vedia zabaviť aj bez iPhonov a ľudia žiť veľmi skromne.

My však vyrážame na niekoľkokilometrovú túru pralesom. Miestna vegetácia je veľmi bohatá a z tej zelene občas až bolia oči. Občas narazíme na malé obrábané políčka a sprievodca nám vysvetľuje, že sú to buráky, ktoré sa tu pestujú pomerne bežne.

Po pár kilometroch prichádzame na odpočinkové miesto, kde sa zároveň nachádza socha Budhu, za ktorým sa skrýva vstup do jaskyne. No a v jaskyni samozrejme nie je nič iné, než ďalšie sošky Budhu.

Konečne prichádzame k cieľu našej cesty, vodopádom Kuang Si. Teda, prvá vec, na ktorú narazíme, sú plytké jazierka na vrchole kopca, napájané miestymi potôčikmi. Po chvíľke však kopec končí a voda sa rúti dolu z výšky 60 metrov. Za vodopádmi nasleduje ešte niekoľko kaskád, ktoré medzi sebou vytvárajú menšie nádrže, využívané turistami ako bazéniky. Veľa z nich možnosť osviežiť sa využíva aj napriek varovaniu, že jazierka sú obľubeným domovom pijavíc. Majú však veľmi peknú a zaujímavú farbu a trošku pripomínajú mexický vodopád Agua Azul, aj keď samozrejme v oveľa menšom formáte.

Po zídení celého vodopádu a prejdení okolo kaskád prichádzame k hlavnému vchodu do Kuang Si, ktorý využívajú turisti, ktorí chcú navštíviť len vodopády, bez treku džungľou (čo je drvivá väčśina – v džungli sme nestretli v podstate nikoho, okrem mnícha pri spomínanej soche Budhu). Okolo hlavného vchodu sa rozprestiera dedinka Ban Thapene, ktorá žije práve z cestovného ruchu pri vodopádoch. Nájde sa tu pár reštaurácii a malý trh, kde si môžete zakúpiť nejaké tie suveníry. Hneď za vchodom k vodopádom sa nachádza taktiež menší útulok pre medvedíky.

Splav Mekongu

Ďalšou disciplínou, ktorú sme zvolili, sú kajaky. Auto odváža nás i vybavenie k rieke Nam Ou, ktorá sa vlní pomedzi kopce a vytvára krásne výhľady na celé povodie. Balíme pár najnutnejších vecí do nepremokavých vriec a vyrážame v dvojkajakoch za sprievodcom, ktorý ako jediný má single-kajak. Aj keď pre neskúsených kajakárov, ako sme my, je plavba fyzicky pomerne namáhavá, splav prebieha bez problémov, vďaka pokojnej hladine rieky. Môžeme tak obdivovať krásnu prírodu a bujnú vegetáciu v okolí rieky. Trošku aj ľutujem, že foťák je zabalený v nepremokavom vreci a nemôžem si celú tu parádu poriadne vyfotiť. Sprievodca nám však povoľuje jednú malú pauzu na brehu na fotky a ukazuje nám sadeničky burákov, ktoré sa vo veľkom pestujú okolo rieky.

Ďalšia zastávka je až na sútoku Nam Ou a Mekongu. Rieka Mekong tu síce ešte nie je tak veľká, ale prúd je stále silný a my musíme urobiť pomerne slušnú zákrutu pre zaparkovanie kajakov pod sútokom. Tu nás čaká už obed na dočerpanie energie a malá relaxačná prechádzka. Narážame na ďalšie, ešte väčšie záhony s búrskymi orieškami. A pre koho sa pestujú? Samozrejme, nikto nemá radšej buráky ako sloníky. V Laose žije mnoho slonov a veľa turistov sem mieri aj kvôli nim. Na sútoku Nam Ou a Mekongu stretávame skupinku španielskych turistiek, ktoré si to tadiaľto šinú práve na chobotnatcoch, pod dozorom miestnych cvičiteľov. Miestne chovné stanice ponúkajú rôzne programy – od jednorázovej jazdy na slonoch, slonieho ródea, až po týždňový program počas ktorého sa sami môžete stať cvičiteľmi slonov. Chcel by som varovať všetkých, ktorí by o takomto “výlete” uvažovali – výcvik slonov je veľmi krutý a bolestivý (pre slony samozrejme). Nepodporujte miestnu turistiku tým, že budete podporovať týranie zvierat a vylúčte akékoľvek aktivity spojené so slonmi v Laose, ale i v ostatných okolitých krajinách (najmä v Thajsku). Aj keď sa to bude zdať ako lákavá atrakcia a cvičitelia sa budú oháňať všelijakými certifikátmi, že ich farma slonov netýra, neverte tomu. Aj keď kamarátom možno závidíte fotky, kde sa vezú na slonovi a krásne a šťastne sa usmievajú, to zviera pod nimi rozhodne šťastné nie je.

My po obede opäť nasadzujeme plávacie vesty a vyrážame na najkratší úsek našej cesty – v podstate len prekrižujeme rieku Mekong a pristávame pod jaskyňami Pak Ou. Nachádzajú sa tu dve jaskyne (dolná a horná), plné sošiek Budhu (ako inak). Pokiaľ chcete, môžete sem priniesť svoju sošku Budhu a pridať ju k tisíckam ďalších, ktoré sa tu už nachádzajú. Ide o posvätné miesto a občas tu môžete nájsť i mníchov, ale väčšinou sa tu budete zrejme potkýňať hlavne o turistov.

My teda nasadáme späť do kajakov a vyrážame na plavbu po Mekongu, 12. najdlhšej rieky sveta. Prúd je o poznanie silnejší a občasné pereje nám dávajú zabrať. Nezostáva už čas sa kochať okolím a pravdupovediac už ani nie je tak krásne, ako na rieke Nam Ou. Po chvíľke sa dvojkajak s austrálskou dvojicou prevracia priamo pred našimi očami a tak začneme zúrivo kričať a gestikulovať, aby sme zaujali pozornosť sprievodcu v single kajaku, ktorý je už pár dobrých stoviek metrov pred nami. Nakoniec si nás všíma a takisto aj prevrátenú austrálsku dvojicu a obrácia kajak smerom k nám. My sme si však nevšimli, že nás medzitým stiahlo na pereje do veľmi rýchleho prúdu, takže sa ocitáme pod vodou tiež. Našťastie sa mi darí zachytiť všetko naše náradie i loď, prevrátiť ju a dostať sa do nej naspäť. To všetko bohužiaľ však až po tom, čo som si párkrát výdatne logol z Mekongu, takže určite dostanem minimálne žltačku. Som však tentokrát pre zmenu rád, že fotoaparát je v nepremokavom vodotesnom vrecku.

Chvalabohu do cieľa našej cesty chýba už asi len kilometer alebo dva, takže túto vzdialenosť hravo prekonávame a vyskakujeme z kajakov na malej pláži, kde už čaká auto pre ich odvoz. Austrálčania nešťastní zisťujú, že ich vodotesné vrecko nebolo zabalené až tak vodotesne a jeho obsah sa výdatne okúpal. Náš prípad to našťastie nie je a naše osobné veci sú v suchu – niet nad poctivé balenie sa! Poslednou atrakciou na tejto ceste je tzv. Whiskey Village (v skutočnosti Sang Ha), teda dedinka, ktorá sa živí výrobou whiskey a iných alkoholických nápojov. Nechýbajú fľašky s hadmi naloženými v alkohole, ako i ochutnávka miestnej whiskey. Vzhľadom k nedávno skonzumovanej vode z Mekongu sa napriek svojmu zvyku nepiť alkohol nenechávam dvakrát núkať a pre dezinfekciu radšej do seba obrátim dva poháriky liehového nápoja. Neviem, či práve vďaka tomuto, ale našťastie nakoniec pitie z Mekongu nemalo ani najmenšie zdravotné následky.


Ako sa sem dostať?

Luang Prabang disponuje malým medzinárodným letiskom, najlacnejšie letenky sa dajú zohnať zo susedných krajín, najmä z Thajska, ale i Kambodže a Vietnamu. Z letiska potom je možné sa do mesta dostať taxíkom alebo tuk tukom, ceny sú okolo 5 dolárov.

Autobusom sa dá dostať do Luang Prabangu z Vietnamu, cesta je však veľmi dlhá (viac ako jeden deň). Takisto sa sem dá autobusom dostať z iných laoských miest, vrátane Vientiane a Vang Vieng. Lístky sa kupujú od cestovných agentúr priamo v danom meste, z ktorého plánujete vycestovať.

Dobré dopravné spojenie zabezpečovala mestu už oddávna rieka Mekong. To platí i dnes a po rieke je možné sa loďou dostať do Luang Prabangu z Thajska (Chiang Mai) alebo čínskych hraníc. Existujú tri typy lodí – pomalá loď (slow boat), rýchla loď (speedboat) a luxusná loď (luxury cruise). Ako ich názov napovedá, rozdiely sú v rýchlosti dopravy a pohodlí cesty. Operátormi posledného typu sú napríklad Luang Say a Nagi of Mekong. Lístky na ostatné druhy plavieb sa dajú zakúpiť priamo v meste, z ktorého chcete vycestovať. Je však treba myslieť na to, že cesta loďou môže byť pomerne dlhá a v prípade speed boatu aj hlučná. Navyše sa nejedná o najbezpečnejší spôsob dopravy, najmä počas obdobia sucha, keď je hladina rieky nižšie.


Kedy sem cestovať?

Je dobré sa vyhnúť obdobiu dažďov, ktoré v tomto regióne trvá od júna do októbra.


Ako sa tu pohybovať?

Luang Prabang je malá dedina a dá sa tu bez problémov pohybovať pešo.

V prípade výletov do jeho okolia si je potrebné prenajať auto alebo motorku, prípadne zaplatiť organizovaný výlet u niektorej z mnohých cestovných kancelárií v meste.


Kde sa ubytovať?

Luang Prabang je turisticky zamerané miesto a ubytovacích zariadení tu nájdete viac než dosť. Ubytovanie je pomerne lacné, i keď jeho ceny majú vzostupnú tendenciu, kvôli rastúcemu záujmu turistov o túto lokalitu.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Laose.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najnovšie komentáre

Kategórie