Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Ukrajina / Kyjev – kolíska ruskej civilizácie
Ukrajina

Kyjev – kolíska ruskej civilizácie

3. november 2015 autor 0
Katedrála uspania v Kyjevsko-Pečerskom kláštore

Hlavné mesto Ukrajiny je držiteľom niekoľkých zaujímavých primátov. Napríklad miestna stanica metra Arsenaľna má hĺbku 105.5 metrov a je tak najhlbšou stanicou metra na svete vôbec. Alebo miestny kláštor má najdlhšiu sústavu podzemných jaskýň s mŕtvolami. A tak ďalej a tak ďalej. Niektorými oceneniami sa až tak chváliť nie je dobré – nachádza sa tu napríklad tretí najnavštevovanejší McDonald’s na svete. Alebo že Ukrajinci sú na 5. mieste na svete v konzumácii alkoholu (Slováci ich nepredbehli, Česi áno).

Kyjev však drží i niekoľko zaujímavých historických rekordov. V období jeho rozkvetu, ktorým bolo 11. storočie, šlo o jedno z vôbec najväčších miest v Európe – bolo väčšie než Paríž alebo Londýn. Kyjev taktiež zohral dôležitú rolu pri formovaní Ruska. Kyjevská Rus bola totiž jedným z prvých štátnych zväzkoch východoslovanských národov a jadrom budúceho ruského impéria. Navyše sa Kyjev stal prameňom evanjelizácie vo východnej Európe – kyjevské veľkoknieža Vladimír Veľký sa totiž rozhodol v 10. storočí zaviesť kresťanstvo ako štátne náboženstvo a ortodoxná cirkev tu tak zapustila pevné korene.

Príbeh evanjelizácie Kyjevskej Rusi je celkovo zaujímavý. Knieža Vladimír sa údajne rozhodoval, ktoré náboženstvo vo svojej krajine zaviesť. Uvažoval o troch vierach – katolíckej, ortodoxnej a moslimskej. Vyslal teda emisárov do rôznych končín sveta a tí sa vrátili s rôznymi výsledkami. Emisári z oblasti dnešného (vtedy katolíckeho) Nemecka sa vrátili so správou, že “miestne kostoly sú temné a bez krásy”. Emisári vyslaní k moslimským Bulharom sa vrátili so správou, že tam “nie je žiadna radosť, len bolesť a neskutočný smrad”. Navyše panovníka upozornili na fakt, že moslimovia nesmú konzumovať bravčové a alkohol, na čo údajne Vladimír reagoval “Pitie je radosťou celého národa. Nemôžeme existovať bez neho.”. Za to emisári z Konštantínopolu sa vraj vrátili s tým, že nikdy nevideli takú krásu a nevedeli, či sú ešte na zemi alebo v nebi. A tak ortodoxné kresťanstvo vyhralo. V priebehu storočí tu boli vybudované mnohé religiózne budovy, ktoré sú dnes súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Kyjevsko-Pečerský kláštor

Náboženstvo je na Ukrajine veľmi silne zakorenené dodnes a jedným z dôkazov jeho dominancie je Kyjevsko-Pečerský kláštor. Tento kláštor je jedným z najprominentnejších klástorov Východnej ortodoxnej cirkvi a bol založený už v 11. storočí. Prvou stavbou, ktorú cestou do kláštora stretnete, je tzv. Kostolná brána sv. Trojice. Tento malý chrám slúži ako brána i kostol zároveň a je vyzdobený mnohými freskami a samozrejme zlatom, ktoré nemôže chýbať v žiadnom východnom ortodoxnom chráme. Kostol bol postavený na začiatku 12. storočia, aj keď jeho dnešná podoba je dôsledkom niekoľkonásobných rekonštrukcií.

Najvyššou budovou kláštora je klasicistická zvonica, ktorá bola postavená v 18. storočí. V dobe, keď bola postavená, bola so svojimi 96.5 metrami najvyššou samostatne stojacou zvonicou na svete. Dodnes je najviac rozpoznateľnou a typickou črtou kyjevskej “skyline”. Do veže je možné vstúpiť a vyliezť až na jej vrchol, odkiaľ je výborný výhľad na kláštor a okolité kyjevské monumenty, prípadne na rieku Dneper.

Najväčšou budovou kláštora je Katedrála uspania, ktorá však bohužiaľ bola úplne zničená počas 2. svetovej vojny a kompletne zrekonštruovaná pomerne nedávno. Ide však o impozantnú stavbu, ktorú by si nemal žiadny návštevník kláštora nechať ujsť. Veľmi zaujímavá je vnútorná dekorácia, ktorej dominuje netradičná čierna farba.

Najznámejšou “atrakciou” kláštora sú však systémy podzemných jaskýň, ktoré počas stáročí hĺbili pod kláštorom mnísi a kam boli pochovávané rôzne významné i menej významné osobnosti. Toto miesto pôsobí trochu strašidelne a nie je to nič, čo by som odporučil klaustrofobikom – niektoré chodbičky sú veľmi malé (a je tam dosť vlhko a teplo). V podstate ide o podzemné chodby, v ktorých existujú stovky výklenkov, v ktorých ležia rôzne zabalené mŕtvoly, resp. múmie. Pútnici sem chodia, modlia sa bozkávajú vitríny, v ktorých sú tieto mŕtvoly uložené. Bohužiaľ sa vnútri nesmie fotiť, takže vám nemôžem tento zážitok vizuálne sprostredkovať, ale možno je to tak aj lepšie.

Matka vlasť a vojenské múzeum

Neďaleko kláštora sa na rovnakom kopci nachádza monument, ktorého názov neviem preložiť inak ako “Matka vlasť”. Ide o obrovskú sochu ženy s mečom a štítom, ktorá je pamätníkom 2. svetovej vojny (alebo Veľkej vlasteneckej vojny, ako ju nazývali v Sovietskom zväze). Do sochy sa dá vojsť a vystúpať až k jej štítu, bohužiaľ však počas našej návštevy toto nebolo povolené z dôvodu vysokej teploty, kvôli ktorej bol kov plášťa sochy príliš rozohriaty. Kúsok od monumentu sa nachádza vojenské múzeum, kde si za veľmi smiešne vstupné môžu fanúšikovia vojenskej techniky obzrieť sovietske tanky, stíhačky, obrnené vozidlá, torpéda, rakety a ďalšie smrtonosné monštrá.

Majdan a Chresčatik

Slovo “majdan” rezonovalo v médiách najmä v roku 2013 práve v spojení s Kyjevom a ukrajinským prevraton. Majdan znamená námestie a v spojení s týmto prevratom sa jedná o Maidan nezaležnosti, teda Námestie nezávislosti. Tu prebiehali protivládne protesty po zrušení podpisu dohody o pridružení s EÚ, ktoré mali krvavú dohru. Dnes tu je stále množstvo sviečok, fotiek a iných predmetov pripomínajúcich túto udalosť. Námestie nezávislosti a cez neho prechádzajúca ulica Chresčatik tvoria spoločenské centrum mesta.

Námestie ústavy

Zatiaľ čo je Námestie nezávislosti spoločenským centrom mesta, neďaleko ležiace Námestie ústavy je zasa jeho politickým centrom. Stojí tu barokový Marijinský palác z 18. storočia, ktorý slúži ako rezidencia ukrajinského prezidenta. Momentálne tu bohužiaľ prebieha rekonštrukcia, takže sme ho nemali možnosť vidieť cez zakrytú bránu. Hneď vedľa tohto paláca stojí neoklasicistická budova ukrajinského parlamentu.

Bulvár Tarasa Ševčenka

Bulvár Tarasa Ševčenka je jednou z hlavných tried v Kyjeve. Ide o pomyselné kultúrne centrum mesta, kde sa nachádza napríklad Katedrála sv. Vladimíra, ktorá je hlavným kostolom Kyjevského patriarchátu Ukrajinskej ortodoxnej cirkvi a jedným z jej dvoch hlavných kostolov. Nachádza sa tu tiež veľký park s botanickou záhradou a Národná univerzita Tarasa Ševčenka, pomenovaná (rovnako ako celý bulvár) podľa jedného z najväčších ukrajinských spisovateľov a štátnikov – Tarasa Ševčenka. Neďaleko stojí taktiež Národná opera a Zlatá brána – rekonštrukcia pôvodnej brány z 11. storočia, ktorá bola hlavným vstupom v opevnení Kyjeva. Pri zlatej bráne je okrem iného socha Jaroslava Múdreho, kyjevského veľkokniežaťa a taktiež socha Panteleimona – perzskej mačky, ktorá žila v miestnej reštaurácii a zomrela pri jej požiari.

Kláštor sv. Michala

V Kyjeve je kláštorov mnoho, takže tento článok sa pokúsim obmedziť len na tie najpodstatnejšie. Jedným z nich je Kláštor sv. Michala (celým názvom Kláštor sv. Michala so zlatými kupolami), ktorý bol založený na začiatku 12. storočia. Od rieky Dneper sa k nemu dá dostať lanovkou, ktorá však občas funguje a občas nie (ako všetko na Ukrajine). Za kláštorom sa nachádza park, z ktorého je pekný výhľad na rieku. Kláštor je krásnym príkladom byzantskej a barokovej architektúry, bohužiaľ však nemá autentickú historickú hodnotu, pretože bol medzi svetovými vojnami úplne zdemolovaný komunistami, ktorí tu chceli postaviť sídlo vlády. Kláštor bol zrekonštruovaný, resp. znovu postavený, až na konci minulého storočia.

Katedrála sv. Sofie

Priamo oproti Kláštoru sv. Michala sa nachádza Katedrála sv. Sofie, ktorá je jednou z najdôležitejších religióznych budov na Ukrajine vôbec. Pochádza z 11. storočia a je zapísaná (spolu s ďalšími religióznymi budovami Kyjeva) na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Katedrála nie je zasvätená žiadnej osobe, ale Božej múdrosti (sofia = múdrosť, z gréčtiny), po vzore chrámu Hagia Sofia v Istanbule. Po vyplienení Kyjeva Mongolmi chrám začal upadať a jeho chatrná ruina bola opravená až v 17. storočí. Za čias komunizmu ho postretol takmer rovnaký osud, ako Kláštor sv. Michala, ale od zničenia ho zachránila iniciatíva vedcov a historikov, vďaka ktorým sa komunisti nakoniec rozhodli urobiť z chrámu múzeum (ďalšia analógia s Hagiou Sofiou). Po rozpade Sovietskeho zväzu si na ňu robili nárok všetky ortodoxné cirkvi a taktiež Grékokatolícka cirkev. Tieto rozpory viedli až ku krvavým konfliktom a tak sa vláda rozhodla katedrále ponechať status sekulárneho múzea.

V katedrále sú krásne fresky a mozaiky, niektoré ešte z 11. storočia. Tieto dekorácie boli zrejme dôležitým bodom pre zapísanie katedrály na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Bohužiaľ je však vo vnútri katedrály zakázané fotografovanie. Za katedrálou sa ešte nachádza menší park, kde sú k dispozícii vrecia na sedenie a človek si tu môže oddýchnuť alebo vypočuť nejaký koncert.

Súčasťou areálu katedrály je viacero ďalších budov, ktoré slúžili kedysi mníchom a kňazom (pekáreň, jedáleň, atď.) a ktoré dnes slúžia ako múzeá. Stojí tu i samostatná zvonica, na ktorú sa opäť dá vyliezť a obzrieť si túto štvrť z vtáčej perspektívy.

Andrijivskyj uzviz

Pokiaľ budete chcieť nakúpiť v Kyjeve nejaké suveníry, môžete zamieriť na ulicu Andrijivskyj uzviz. Ulica prechádza svahom, takže pokiaľ sa vám nechce šlapať do kopca, odporúčam ju prejst smerom od Kláštora sv. Michala. Okrem predajcov suvenírov na tejto kameňami dláždenej uličke nájdete aj miestnych výtvarných umelcov, resp. predajcov obrazov. Je ich tu neuveriteľné množstvo a nájdete tu snád všetky možné výtvarné štýly, ktoré vám prídu na um, vrátane typického “ruského” gýča.

Okrem toho sa tu však nachádza napríklad barokový Chrám sv. Ondreja (na Ukrajine sv. Andrej) z 18. storočia, navrhnutý talianskym architektom Bartolomeom Rastrellim. Navyše tu stojí i múzeum Michaila Bulgakova, ruského spisovateľa narodeného v Kyjeve.

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Ukrajine.

Ako sa sem dostať?

V Kyjeve sa nachádzajú dve medzinárodné letiská.

ČSA prevádzkujú priame lety do Kyjeva z Prahy a Košíc, Ukraine Airlines zasa z Viedne. Tieto lety sú operované na hlavné ukrajinské letisko, Boryspiľ.

Nízkonákladové spoločnosti lietajú na druhé kyjevské letisko, Žuľanyj. Sem sa dostanete napríklad z Budapešte alebo z Katowíc priamymi letmi spoločnosti Wizzair.

Vlakové spojenia do Kyjeva sú k dispozícii z Bratislavy, Prahy, Viedne, Varšavy i Budapešte. Je však treba počítať s niekoľkohodinovým zdržaním na hraniciach, pretože je nutné preložiť vlak na širokorozchodnú železnicu. Lepšou voľbou býva cesta na hranice a zmena vlaku.

Do Kyjeva sa dá veľmi ľahko dostať aj autom. K dispozícii sú dva hraničné prechody – Malyj Bereznyj-Ubľa a Užhorod-Vyšné Nemecké. Doba odbavenia na hraniciach môže byť značne dlhá.

K dispozícii je množstvo autobusov idúcich z východného Slovenska na Ukrajinu, hlavne z Košíc a Michaloviec. Veľmi veľa priamych autobusových spojení existuje i z Prahy.

Kedy sem cestovať?

Kyjev má prakticky rovnaké podnebie ako my (kupodivu), takže sa dá navštíviť celoročne.

Ako sa tu pohybovať?

MHD je v Kyjeve extrémne lacná, takže je ideálnym dopravným prostriedkom pre prieskum mesta.

Základom kyjevskej MHD je metro, ktorým sa dostanete do blízkosti všetkých podstatných bodov v meste.

S autobusmi je to trošku komplikovanejšie, ale v každom autobuse je sprievodca a ochotne poradí, či daný autobus ide tam, kam potrebujete, prípadne číslo iného autobusu, ktorým sa tam dostanete.

Za MHD sa platí len hotovosťou, metro funguje na žetóny (ako skoro vo všetkých postsovietskych krajinách).

Taxíky sú taktiež veľmi lacné, napríklad cesta z mesta na letisko Boryspiľ taxíkom vyjde zhruba 10 EUR.

Kde sa ubytovať?

Ubytovanie v Kyjeve je jedno z najlacnejších v Európe a solídny hotel sa dá zohnať už za 20 EUR za izbu na noc.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie