Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Turecko / Istanbul – brána medzi Európou a Áziou
Turecko

Istanbul – brána medzi Európou a Áziou

2. november 2015 autor 0
Pohľad na štvrť Galata v Istanbule

Istanbul je považovaný za jediné transkontinentálne mesto na svete, teda mesto, ktoré leží na dvoch kontinentoch. Aj keď toto nie je úplne pravda, dá sa povedať, že Istanbul je určite najznámejším príkladom takéhoto mesta. Istanbul leží na prielive Bospor, ktorý ho rozdeľuje na európsku a ázijskú časť. V posledných rokoch popularita Istanbulu ako turistickej destinácie výrazne vzrástla a momentálne patrí toto mesto medzi najnavštevovanejšie na svete.

Istanbul však nie je len mestom dvoch kontinentov, ale i dvoch kultúr. Jeho geografická rozpoltenosť je daná jednoducho definovaním hranice medzi Európou a Áziou, ale jeho kultúrna a náboženská rozpoltenosť je daná dlhou históriou, kedy mesto bolo centrom dvoch veľkých ríší. Pôvodne bolo založené starovekými Grékmi ako Byzantium v 7. storočí pred naším letopočtom. Neskôr sa stalo rímskou kolóniou, ktorú Rimania postupne rozširovali a neskôr sa stalo hlavným mestom východnej časti Rímskej ríše, resp. prakticky celej Rímskej ríše. To sem presunul cisár Konštantín Veľký, po ktorom sa začalo mesto nazývať Konštantínopol (Constantinopolis). Sám Konštantín presadzoval názov Nový Rím (Nova Roma, prípadne Neo Rome), ale ten sa nikdy neujal.

Po rozpade Rímskej ríše sa jej pokračovateľom stala Byzantská ríša s hlavným mestom Konštantínopolom, ktorá tak ešte takmer tisíc rokov niesla ďalej pochoden najväčšieho antického impéria a stala sa jeho posledným pozostatkom. Byzantská ríša dlhú dobu prekvitala ako kresťanské impérium, z ktorého sa kresťanstvo šírilo do okolitého sveta. Konštantín sa stal prvým kresťanským rímskym cisárom (i keď až na smrteľnej posteli) a Konštantínopol sa stal na dlhú dobu kultúrnym centrom tohto náboženstva. Vzniklo tu niekoľko architektonických skvostov, v ktorých čele stála Sancta Sophia (Hagia Sophia).

Po tom, čo nastal úpadok celej ríše, prišiel katastrofický rok 1453, keď Konštantínopol padol do rúk Osmanským Turkom a ukončil tak existenciu celej Byzantskej ríše. Tento moment sa historikmi považuje taktiež za koniec stredoveku. Pre mesto Konštantínopol však táto udalosť mala veľmi negatívny dopad a vývoj a kultúra celého mesta tak bola vrátená o tisícročie späť. Mesto zostalo pod kontrolou Turkov už navždy a dôsledky tohto úpadku je tu možné vidieť dodnes. Mesto ešte pomerne dlho používalo meno Konštantínopol, ktoré prežilo až do 20. storočia. Medzi svetovými vojnami sa však Turci rozhodli pôvodný názov definitívne potlačiť a presadzovali používanie len názvu Istanbul. Príkladom bola pošta – zásielky adresované do Konštantínopolu bolo jednoducho zakázané doručovať.

Dosť však bolo histórie, poďme sa pozrieť na to, čo môže dnešný Istanbul ponúknuť turistovi, pretože toho nie je málo. Historické monumenty Istanbulu sú dokonca zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Ďalším typickým tureckým lákadlom sú kúpele (hamam), ktorých je v Istanbule veľké množstvo a predstavujú obľúbenú turistickú aktivitu, najmä po dlhom dni strávenom prieskumom mesta.

Štvrť Sultanahmet

Prehliadku začíname v európskej časti Istanbulu, ktorá je rozdelená na dve časti zátokou zvanou Zlatý roh. Na juh od nej leží historické srdce celého mesta Sultanahmet, kde sa nachádza väčšina najdôležitejších pamiatok v meste. Štvrť Sultanahmet tak predstavuje kultúrne a historické centrum celého mesta, tak ako kedysi predstavovala politické centrum celej Osmanskej ríše.

Hagia Sophia

Začneme hneď najťažším kalibrom, stavbou známou pod názvom Hagia Sophia. Bola postavená v 6. storočí ako hlavný byzantský chrám s latinským názvom Sancta Sophia. Nebola však zasvätená sv. Sofii, ale Božej múdrosti (sofia znamená múdrosť v gréčtine). Hagia Sophia je jednou z najúžasnejších a architektonicky najprestížnejších stavieb z tohto obdobia a exemplárnym príkladom byzantskej architektúry. Jej kupola sa vypína do výšky 55 metrov a celá stavba sa stala najväčšou katedrálou na svete a tento primát si udržala celé tisícročie. Jej interiéry boli bohato dekorované mozaikami, z ktorých niektoré sú zachované dodnes.

Hagia Sophia sa však stretla so smutným osudom. Aj keď bola pôvodne ortodoxným kresťanským chrámom, bola niekoľkokrát skonvertovaná na iný účel. Najprv slúžila ako katolícka katedrála, keď Konštantínopol dobyli Benátčania, neskôr bola opäť ortodoxným chrámom. Potom však prišlo bohužiaľ 15. storočie a spomínané dobytie Turkami, ktorí ju skonvertovali na mešitu. Turci však boli kultúrne i architektonicky (viď Modrá mešita) značne zaostalí za Byzantíncami a pri “redekorácii” na mešitu veľmi nedbali na estetickú stránku veci. I dnes je pri vstupe do Hagie Sophie hneď pri prvom pohľade jasné, že moslimské prvky tu pôsobia ako päsť na oko. Obzvlášť odpudivý ráz majú obrovské zeleno-zlaté štíty s rôznymi menami Alaha v rohoch pod kupolou. Vďaka moslimským “modifikáciám” pôsobí Hagia Sophia veľmi smutne, aj keď stále stojí za návštevu vďaka možnsti prehliadky krásnych pôvodných mozaík starých takmer 1500 rokov.

Po zhruba 500 rokoch, keď Hagia Sophia fungovala ako mešita, prebehla v Turecku revolúcia a k moci sa dostala sekulárna vláda, ktorá z nej urobila múzeum a tento status si udržala dodnes (uvidíme na ako dlho ešte). Preto dnes jej návšteva nepodlieha pravidlám, akým bežne podlieha návšteva mešity.

Modrá mešita

Mešita Sultána Ahmeta je známa pod názvom Modrá mešita, zo zrejmých dôvodov. Táto mešita bola postavená za vlády Sultána Ahmeta, ktorý sa rozhodol poukázať na schopnosť Turkov rovnať sa starým Byzantíncom a postaviť ju priamo oproti Hagii Sophii, symbolu rozkvetu byzantskej architektúry. I tu sa však prejavila zaostalosť tureckých architektov a z tohto aspektu sa Modrá mešita Hagii Sophii ani zďaleka nedokáže vyrovnať. Zatiaľ čo pôvodne kresťanský stánok disponuje obrovským vzdušným priestorom vďaka dizajnu so samopodorovanými stenami, interiér mešity je blokovaný štyrmi masívnym stĺpmi. Modrá mešita je tak síce jedným z najznámejších budov mesta, ale z architektonického hľadiska nedosahuje kvalít o viac ako tisícročie staršej Hagie Sophie. Navyše pre stavbu mešity boli necitlivo zlikvidované významné historické byzantské stavby, vrátane cisárskeho paláca a hipodrómu (dostihovej dráhy), ktorý pripomínajú už len dva egyptské obelisky (staré viac ako 3 tisíc rokov).

Palác Topkapı

Palác Topkapı bol hlavným palácom tureckých sultánov počas takmer celého obdobia nadvlády Osmanskej ríše nad Istanbulom. Palác pochádza z 15. storočia, kedy bola započatá jeho výstavba a bol postupne rozširovaný počas ďalších storočí. Dnes slúži ako múzeum, kde môžete navštíviť rôzne expozície obsahujúce napríklad zbrane tureckých vládcov, ale taktiež si pozrieť ich pekné záhrady alebo hárem. Nachádzajú sa tu i predmety, ktoré boli údajne vo vlastníctve proroka Mohameda. Keďže palác sa nachádza na kopci a v blízkosti mora, je odtiaľto výborný výhľad na ostatné časti mesta. Palác je taktiež známy dekoráciami typickými tureckými porcelánovými dlaždicami.

Şehzadova mešita

V Istanbule sa samozrejme nachádza obrovské množstvo mešít a niekomu, kto sa o ne nejak zvlášť nezaujíma, môžu postupne všetky pripadať rovnaké. Şehzadova mešita je jednou z nich, vo vnútri však skrýva veľmi zaujímavé dekorácie a zároveň je pomerne stará – bola postavená v 16. storočí. Dal ju postaviť sultán Sulejmán, jeden z najslávnejších tureckých vládcov, sčasti ako mauzóleum pre svojho syna Şehzada, ktorý zomrel na následky choroby ako mladý následník osmanského trónu. Preto sa mešita prezýva aj Princova mešita.

Vodné diela

Zásobovanie vodou bolo jednou z dôležitých funkcií mesta už v antických dobách. Rímske vodovody (akvadukty) patria medzi najelegantnejšie architektonické diela na svete a nebolo tomu inak ani v kolónii Byzantium. Z pôvodnej rímskej distribučnej sústavy zostali v Istanbule dodnes dve pôvodné stavby – rímsky akvadukt, ktorý je možné vidieť neďaleko vyššie spomínanej Şehzadovej mešity a podzemná vodná nádrž – cisterna, nachádzajúca sa blízko Hagie Sophie.

Valensov akvadukt (pomenovaný podľa cisára Valensa) bol postavený v 4. storočí. Ide o typický 2-poschodový oblúkovitý akvadukt, ktorý neskôr využívali i Byzantínci a Turci. Dodnes je zachovaný takmer kilometer z tejto antickej stavby.

Akvadukt privádzal vodu do podzemných nádrží, z ktorých stovky ešte stále ležia pod dnešným Istanbulom. Najväčšou z nich je Baziliková cisterna, postavená za cisára Justiniána v 6. storočí. Táto cisterna je právom prezývaná i Podzemný palác, čo je rozhodne zaslúžená prezývka. Nádrž je naozaj obrovská a fascinujúca a vnútri ju podopierajú viac ako 3 stovky mramorových stĺpov. Nachádza sa tu aj dva stĺpy, ktoré majú ako podstavec hlavu Medúzy. I keď ich pôvod je neznámy, ide o jeden z najfotografovenjších objektov v cisterne. Cisterna a jej stĺpy s Medúzami zohrali i rolu v knihe Inferno od populárneho spisovateľa Dana Browna.

Bazár

Samozrejme, žiadna návšteva Istanbulu zrejme nemôže byť úplná bez návštevy miestneho bazára. Hlavný bazár (Grand Bazaar) sa nachádza neďaleko Modrej mešity a Hagie Sophie a v jeho uličkách sa zrejme stratia skoro všetci turisti. V bazáre sa dá kúpiť samozrejme úplne všetko a kto nemá rád veľké davy a otravných predavačov, mal by sa tomuto miestu radšej vyhnúť – ide jednoducho o typický blízkovýchodný trh so všetkým, čo k tomu patrí. A to aj napriek tomu, že sa technicky nachádza už v Európe. Od bazára sa vinú ďalšie nákupné uličky až dolu k pobrežiu zátoky Zlatý roh.

Štvrť Galata

Presuňme sa teraz na druhú stranu cez spomínanú zátoku, kde sa dostaneme do štvrte Galata. Táto štvrť je známa najmä svojím nábrežím plným reštaurácii a kaviarní (a nočným životom), ale i vežou Galata, námestím Taksim a dlhou pešou nákupnou ulicou İstiklal. Zo štvrte Sultanahmet sa sem dá dostať po moste, autom alebo hromadnou dopravou – električkou alebo trajektom. Galata je taktiež domovom niekoľkých kostolov a synagóg. Pokiaľ si teda chcete vychutnať tradičné turecké jedlo alebo len dezert a kávu, môžete niektorý z večerov zamieriť na pobrežie tejto štvrte.

Námestie Taksim

Námestie Taksim je jedným z hlavných dopravných uzlov v centre a zároveň obľúbenou turistickou destináciou. Taktiež je miestom častých protivládnych demonštrácií. Z námestia vedie ulica İstiklal, ktorá je asi najdlhšou pešou zónou v meste. Na ulici sa nachádza kopec obchodov a reštaurácií.

Veža Galata

Typická dominanta celej štvrte, ktorá bola postavená v 14. storočí a dala meno celej štvrti. Veža bola v tej dobe so svojimi 67 metrami najvyššou budovou Konštantínopolu a bola nazývaná Christea Turris – Kristova veža. Vo vrchole veže je dnes reštaurácia a kaviareň, ale sú pomerne drahé, aj keď je tu výborný výhľad na celý Istanbul. Lepšou voľbou je však terasa niektorej z neďalekých kaviarní, napríklad Konak Café, kde sú ceny priaznivejšie a výhľad prakticky rovnaký. Navyše z nich môžete vidieť vežu Galata, ktorú z veže Galata neuvidíte 😉

Ázijská štvrť

Ázijská štvrť je známa hlavne ako pokojná rezidenčná časť mesta, kde sa nachádzajú malé uličky a parky. Dostať sa sem je možné z brehov ostatných dvoch častí mesta trajektom, ktorý je súčasťou MHD. Historických pamätihodností tu je rozhodne menej, než v európskej časti mesta, takže táto štvrť je vhodná skôr na bezcieľne potulovanie sa a príjemné prechádzky. Chýba tu typický ruch veľkomesta, ktorý je nahradený malými lokálnymi bistrami a obchodíkmi. Zo zaujímavých stavieb tu stojí za zmienku napríklad malá mešita Çinili Camii (Dlaždicová mešita).

Çinili Camii

Mešita Çinili Camii pochádza zo 17. storočia a je vyzdobená modrými dlaždicami, typickými pre turecké dekorácie z tohto obdobia. Odtiaľ pochádza i jej názov, ktorý v preklade znamená “Dlaždicová mešita”. Mešita bola pri našom príchode zatvorená, ale ochotní miestni hneď zavolali miestneho správcu, ktorý nám rád mešitu otvoril, takže sme si ju mohli pozrieť i zvnútra.

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Turecku.

Ako sa sem dostať?

Do Istanbulu lietajú prakticky všetky európske aerolinky a samozrejme turecký národný dopravca Turkish Airlines.

Od nás je najlacnejšou alternatívou využitie (tureckej) nízkonákladovej spoločnosti Pegasus Airlines, ktorá lieta do Istanbulu z Prahy a Viedne. Z Budapešte potom nízkonákladové spojenie zabezpečuje Wizzair, ale ceny odtiaľto už sú vcelku porovnateľné s Turkish Airlines, pričom služby sú s druhou menovanou spoločnosťou samozrejme na oveľa vyššej úrovni.

V Istanbule sa nachádzajú dve medzinárodné letiská. To hlavné je Atatürk Airport, z ktorého sa dá dostať jednoducho metrom. Druhým je Sabiha Gökçen Airport, ktoré je vzdialenejšie a z ktorého je možné sa dostať do mesta autobusmi.

Kedy sem cestovať?

Istanbul sa dá navštíviť prakticky celoročne, ale pokiaľ vám vadí chladné počasie, tak je lepšie sa vyhnúť zime, kedy teploty môžu klesať až pod nulu.

Ako sa tu pohybovať?

Istanbul je síce obrovské mesto, ale v rámci každej z jeho častí je možné sa pohybovať bez problémov pešo.

Pre dlhšie presuny je dobré využiť MHD, ktorá je pomerne dobrá a jednoduchá pre pochopenie. Hromadná doprava je obsluhovaná autobusmi, električkami, trajektmi a metrom. Istanbulské metro je tretie najstaršie na svete, hneď po tom londýnskom a newyorskom.

Pre používanie MHD v Istanbule je dobré si zakúpiť kartu Istanbulkart, ktorú môžete ľubovoľne dobíjať a používať ju pre pohyb po meste. Jednu kartu je možné použiť pre viacero cestujúcich, stačí ju jednoducho priložiť toľkokrát, koľko ľudí na ňu chce cestovať. Kartu si môžete zakúpiť v ktoromkoľvek automate, ktoré sú k dispozícii na staniciach, zastávkach alebo v prístavoch.

Pre naplánovanie vašej cesty a zistenie ďalších informácií o MHD v Istanbule je dobré použiť túto oficiálnu stránku.

Kde sa ubytovať?

Istanbul je extrémne populárnou turistickou destináciou a nie je problém tu nájsť ubytovanie v ktorejkoľvek cenovej kategórii.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie