Lichtenštajnsko
Lichtenštajnsko je jednou z najmenších krajín sveta a s populáciou okolo 37 tisíc obyvateľov je menšia, ako napríklad Michalovce. Zároveň však ide o jednu z najbohatších krajín sveta (podľa niektorých rebríčkov najbohatšiu vôbec), aspoň čo sa týka výšky HDP na obyvateľa. Ide však tiež o krajinu niekoľkých zaujímavých paradoxov, či už z geografického alebo historického hľadiska. Zaujímavosťou napríklad je, že na svete sú len dve krajiny, ktoré nemajú prístup k moru priamo, ani cez žiadneho zo svojich susedov (v angličtine sa označujú termínom double landlocked). Jednou z nich je práve Lichtenštajnsko (obklopené suchozemským Rakúskom a Švajčiarskom), druhou potom Uzbekistan.
Vinice pod hradom Vaduz
Ďalším zaujímavým faktom je, že Lichtenštajnsko je jedinou krajinou na svete pomenovanou podľa rodu, ktorý jej vládne. Dynastia Lichtenštajnovcov odvodzuje zasa svoje meno od rakúskeho hradu Liechtenstein. Názov krajiny je tak tranzitívne odvodený od názvu hradu v úplne inej krajine.
Hrad Vaduz – sídlo lichtenštajnskej kniežacej rodiny
Aj keď je Lichtenštajnsko konštitučnou monarchiou, vládnuci rod má vďaka ústave, ktorú sám knieža navrhol, veľmi veľké právomoci. Tento fakt je občas kritizovaný v zahraničí ako odklon od demokracie, kniežacia rodina sa však doma teší veľmi veľkej popularite.
Lichtenštajnsko je veľmi silne viazané na susedné Švajčiarsko a Švajčiari ho občas zlomyseľne označujú ako svoj 27. kantón.
Skulptúra pred mestskou radnicou vo Vaduze
História
Šľachtici z rodu Lichtenštajnovcov patrili medzi významné rody v Rakúsku a jednu z najbohatších rodín v celom impériu. Jej členovia patrili vždy k blízkym poradcom Habsburgovcov a k privilegovanej vrstve rakúskej spoločnosti. Čo im však chýbalo bola skutočná moc, pretože nedisponovali žiadnym územím, ktoré by nepodliehalo iným feudálnym vládcom. Aj keď tento bohatý rod nakúpil mnoho pozemkov napríklad na Morave, stále mu chýbalo územie, kde by boli vládcami podriadenými len rakúskemu cisárovi.
Tento cieľ sa priblížil v 17. storočí, keď bola založená dynastia Lichtenštajncov. Karol I. Lichtenštajnský bol povýšený na knieža nemeckým a českým kráľom Matejom II. Habsburským, ktorý taktiež držal titul Rímskeho cisára. Lichtenštajnské knieža sa tak stalo dedičným titulom a po Karolovi I., ktorý zomrel v Prahe, ho zdedil jeho syn Karol Eusebius. Tretím v línii bol potom Ján Adam I., ktorý sa narodil v Brne. A bol to práve on, ktorý získal povolenie zakúpiť panstvo Schellenberg a grófstvo Vaduz, ktoré presne spĺňali podmienku nezávislosti na akomkoľvek feudálnom pánovi. Spojením týchto dvoch území tak vzniklo v 18. storočí Lichtenštajnské kniežatstvo.
Národné múzeum Lichtenštajnska vo Vaduze (Liechtensteinisches Landesmuseum)
Toto malé kniežatstvo sa tak stalo suverénnym štátom v rámci Svätej rímskej ríše (čo bol oficiálny názov únie menších štátov, väčšinou ležiacich na území dnešného Nemecka, Rakúska, Česka a Švajčiarska). Paradoxom je, že Lichtenštajnovci zostali žiť v Rakúsku a svoje kniežatstvo počas prvého storočia jeho existencie ani len nenavštívili. Kniežatstvo bolo pre nich len spôsobom pre obhájenie svojho titulu, ale v skutočnosti šlo o taký zapadákov, že sa tam žiadne z kniežat neúnuvalo chodiť, tobôž sa tam presťahovať.
Naopak oveľa tesnejšiu väzbu mali lichtenštajnské kniežatá na České kráľovstvo, kde vlastnili mnoho polí, lesov, zámkov a ďalších dŕžav. Vo Vranove neďaleko Brna dali na svojom pozemku taktiež vybudovať kostol (Kostol Narodenia Panny Márie), kde zároveň stojí rodinná hrobka dynastie. V tejto hrobke boli po smrti pochované všetky lichtenštajnské kniežatá, okrem toho (zatiaľ) úplne posledného, Františka Jozefa II., ktorý je pochovaný v katedrále vo Vaduze.
Výhľad na Lichtenštajnsko od hradu Vaduz
Na budúcnosť Lichtenštajnska ako samostatnej krajiny mal veľký vplyv (zrejme nechtiac) Napoleon. Francúzsky dobyvateľ rozbil Svätú rímsku ríšu a jej feudálny systém, ktorý bol rozpore s heslom francúzskej revolúcie – rovnosť. Lichtenštajnsko sa tak vymanilo z područia rakúskeho cisára, aby ocitlo v úlohe vazala Francúzskej republiky. Po porážke Napoleona sa kniežatstvo stalo súčasťou Nemeckej konfederácie a knieža Johann I. sa stal prvým z Lichtenštajnovcov, ktorý navštívil svoje vlastné kniežatstvo. Stalo sa tak v roku 1818 (kniežatstvo bolo založené 1718), ale žiadne pravidlo z toho nevzniklo – ďalšia návšteva vládnuceho kniežaťa sa konala až v roku 1842.
Múzeum (moderného) umenia vo Vaduze (Kunstmuseum Liechtenstein)
Po vstupe do Nemeckej konfederácie bolo Lichtenštajnsko ešte viac naviazané na Rakúsko, kultúrne i ekonomicky. To sa však zmenilo v 20. storočí, keď sa zo zištných dôvodov kniežatstvo rozhodlo ekonomicky spojiť s bohatším susedom – Švajčiarskom. Krajiny spolu uzavreli menovú a colnú úniu, ktorá pretrváva dodnes, takže sa v Lichtenštajnsku platí švajčiarskymi frankmi. Švajčiarsko má taktiež na starosti zahraničnú a vojenskú politiku krajiny.
Lichtenštajnovci sa definitívne presťahovali do Lichtenštajnska v roku 1938, tesne po anšluse Rakúska Nemeckom. Druhú svetovú vojnu prečkalo Lichtenštajnsko v bezpečí v náruči svojho švajčiarskeho suseda, s ktorým spoločne držali neutrálnu líniu počas celej vojny, aj keď veľká časť obyvateľstva otvorene sympatizovala s nacistickým režimom v Nemecku. Vďaka neutralite sa však krajina vyhla ničivým dôsledkom vojny i stratám na životoch.
Mestská radnica vo Vaduze
Po skončení vojny si boli v Poľsku a Československu zhabané nemecké majetky, vrátane obrovských dŕžav dynastie Lichteštajnovcov. Medzi ne patrili napríklad i svetoznámy zámok Lednice a priliehajúca oblasť Valtíc, dnes obe pamiatky UNESCO. Kvôli Benešovym dekrétom zakázalo Lichtenštajnsko vstup svojim občanom do Československa a po páde železnej opony krajina neudržiavala žiadne diplomatické styky s Českom ani Slovenskom. Tie boli nadviazané až v roku 2009.
Medzitým prešlo kniežatstvo turbulentným obdobím. Aj napriek tomu, že sa ho vojna nedotkla fyzicky, stále mala veľmi nepriaznivý dopad na jeho ekonomiku. Situácia sa začala zlepšovať v 70-tych rokoch, keď kniežatstvo stavilo na nízke dane, aby nalákala zahraničné firmy usídliť sa tu. Odvtedy krajina rozprávkovo zbohatla a jej obyvatelia sa tešia jednému z najvyšších životných štandardov na svete. V krajine dnes sídli viac firiem, než má obyvateľov.
Hrad Gutenberg v Balzers
Víza
Lichtenštajnsko nie je členom EÚ, ale je členom EFTA a Schengenského priestoru. To znamená, že medzi EÚ a Lichtenštajnskom je voľný pohyb osôb i tovaru. Hraničné prechody s Rakúskom však existujú a občas na nej môžu pohraničníci vykonávať kontrolu.
Medzi Lichtenštajnskom a Švajčiarskom žiadna fyzická hranica ani kontroly neexistujú. Vstup do Lichtenštajnska je tak riadený pravidlami vstupu do Švajčiarska – niekedy sa kontroly robia, niekedy nie. V každom prípade je nutné na hraniciach s Rakúskom spomaliť, čo občas znamená menšie kolóny a zdržania.
Tak či onak, občanom EÚ stačí pre vstup do krajiny občiansky preukaz.
Ako sa sem dostať?
Lietadlom
Lichtenštajnsko nemá letisko, takže pokiaľ sa sem chcete dostať lietadlom, budete musieť cieľovať lety do švajčiarskeho Zurichu alebo St. Gallenu alebo nemeckého Friedrichshafenu.
Vlakom
Vlakom sa dá do Lichtenštajnska dostať miestnymi spojmi, ktoré pendlujú medzi švajčiarskym mestom Buchs a rakúskym Feldkirchom. Spojení je však len niekoľko denne a to len cez pracovné dni.
Vlakmi je však možné sa dostať do pohraničných miest – či už švajčiarskych Buchs a Sargans (Švajčiarske železnice) alebo do rakúskeho Feldkirchu (Rakúske železnice). Odiaľ sa už dostanete do Lichtenštajnska autobusmi, či dokonca pešo.
Autobusom
Miestnymi autobusmi sa dá do Lichtenštajnska dostať z rakúskeho pohraničného mesta Feldkirch. Ďalšími možnými vstupnými bránami do krajiny sú švajčiarske mestá Sargans a Buchs.
Autom
Do Lichtenštajnska sa dá bez problémov dostať od nás i autom. Vďaka rakúskym a nemeckým diaľniciam sa dá cesta z Bratislavy do Vaduzu zvládnuť za 7 hodín, z Prahy dokonca za šesť. Je dobré sa vyhnúť Mníchovu, obzvlášť počas pracovných dní, pretože na diaľniciach v jeho okolí bývajú značné zápchy.
Ako sa tu premiestňovať?
MHD
MHD je efektívna a obsluhovaná zelenými autobusmi spoločnosti Liemobil. Cestovné závisí od počtu zón a pohybuje sa medzi 2 a 9 CHF (11/2016).
K dispozícii sú i denné, týždenné alebo mesačné lístky, cena opäť závisí od počtu zón, cez ktoré chcete cestovať. Denný lístok stojí medzi 5.60 a 23.60 CHF.
Informácie o aktuálnych cenách i spojeniach je možné nájsť na domovskej stránke Liemobilu.
Hrad Vaduz – sídlo lichtenštajnskej kniežacej rodiny a autobusová zastávka v centre mesta
Autom
Premiestňovať sa autom po Lichtenštajnsku je jednoduché, premávka nie je nijak veľká. Parkovísk je k dispozícii dostatok a to i v centre Vaduzu. Väčšinou je parkovanie spoplatnené a limitované na 2 alebo 3 hodiny. Cez víkendy však býva bezplatné a neobmedzené.
Náročnejšia môže byť jazda v úzkych kľukatých horských uličkách, ale jazdenie po hlavnej ceste vedúcej cez celé Lichtenštajnsko zo severu na juh je úplne bez problémov.
Pešo
V mestečkách je najlepšie sa pohybovať pešo, pretože sú veľmi malé a zodpovedajú skôr rozmerom dediny. V niektorých prípadoch sa môžete veľmi ľahko presúvať pešo i medzi jednotlivými mestami.
Kedy sem cestovať?
Lichtenštajnsko je malá krajina a cestuje sem málo turistov – a to väčšinou len kvôli mestskej turistike, ktorá je možná prakticky kedykoľvek v roku. Teploty sú tu o niečo nižšie než u nás, vzhľadom k vyššej nadmorskej výške.
Pokiaľ sa tu chystáte lyžovať, tak sem musíte zamieriť samozrejme v zime.
Ako sa tu dorozumieť?
Oficiálnym jazykom v krajine je nemčina. Obyvatelia Lichtenštajnska rozprávajú alemanským dialektom, ktorý zdieľajú s východným Švajčiarskom, západným Rakúskom a južným Nemeckom.
Všetci však samozrejme ovládajú štandardnú nemčinu (Hochdeutsch) a väčšina obyvateľov bez problémov zvláda angličtinu.
Čo sa tu dá robiť a navštíviť?
Mestá a regióny
- Balzers (blog) – jedno z najstarších miest a domov malého stredovekého hradu Gutenberg.
Hrad Gutenberg v Balzers
- Vaduz (blog) – hlavné mesto krajiny a sídlo všetkých dôležitých štátnych inštitúcií, vrátane parlamentu a vlády, ale i sídlo vládnucej kniežacej rodiny.
Hrad Vaduz
Príroda a aktivity
- Lyžovanie – keďže je Lichtenštajnsko alpskou krajinou, disponuje samozrejme i lyžiarskym strediskom. Pokiaľ si chcete zalyžovať, môžete zamieriť do Malbunu.
Kde sa ubytovať?
Ubytovacie kapacity v Lichtenštajnsku sú obmedzené a tým pádom i drahé. Pokiaľ chcete bývať v hoteli, budete si musieť vyhradiť na ubytovanie aspoň 100 EUR na noc za izbu pre 2 osoby (11/2016). V prípade lyžiarskych rezortov budete musieť siahnuť do vrecka ešte hlbšie.
Môžete využiť i ubytovanie cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie), možností však v Lichtenštajnsku a jeho blízkom okolí nie je veľa a taktiež nie je lacné.
Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Ako sa tu stravovať?
Lichtenštajnská kuchyňa je prakticky identická s tou švajčiarskou a rakúskou. Dominuje jej mäso, vrátane bravčového a hovädzieho. Dôležitou súčasťou sú mliečne výrobky (v Lichtenštajnsku je rozšírený chov kráv), najmä syry.
Obľúbenou súčasťou jedálnička je müsli, ktoré poznáme i u nás.
Reštaurácie sú drahé a hlavné jedlo vyjde na 20-30 CHF. Lacnejšou alternatívou je McDonald’s, ktorý ma v krajine jedinú pobočku (na juh od Vaduzu).
Ako a čo tu nakupovať?
Oficiálnou menou Lichtenštajnska je švajčiarsky frank (CHF). Obchody často prijímajú aj Eurá, väčšinou však v nevýhodnom kurze 1:1 (11/2016).
Bankomaty sú k dispozícii vo všetkých mestách a mestečkách.
Ceny zodpovedajú cenám vo Švajčiarsku a typické suveníry taktiež. Kúpite tu napríklad švajčiarske vreckové nožíky alebo alpské horské rohy. Samozrejme je k dispozícii široká škála luxusných výrobkov, vrátane švajčiarskych hodiniek.
Vo Vaduze je niekoľko obchodíkov z klasickými suvenírmi, ktoré kúpite všade na svete (magnety, pohľadnice, šálky, atď.).
Ako je to s bezpečnosťou a na čo si dávať pozor?
Lichtenštajnsko je jednou z najbezpečnejších krajín sveta.
Najnovšie komentáre