Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Španielsko / Córdoba – rímsky most, moslimská katedrála, kráľovský palác a Krištof Kolumbus
Španielsko

Córdoba – rímsky most, moslimská katedrála, kráľovský palác a Krištof Kolumbus

9. január 2017 autor 0
Alcázar de los Reyes Cristianos - Kráľovský palác v Córdobe

Córdoba je hlavným mestom rovnomenej španielskej provincie, ktorá je súčasťou historického regiónu Andalúzia. Patrí medzi najkrajšie mestá tohto regiónu na juhu Španielska a pre mnohých je vôbec tým najkrajším. Córdoba je totiž plná krásnych pamiatok z rôznych historických období a pýši sa druhým najväčším historickým centrom v Európe. Toto vzala v úvahu i organizácia UNESCO a centrum Córdoby je najväčšou mestskou oblasťou, ktorá kedy bola zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Nádvorie pomarančovníkov a Mezquita v Córdobe

Nádvorie pomarančovníkov a Mezquita v Córdobe

Córdoba napriek tomu nepatrí v rámci Španielska, ale dokonca ani Andalúzie, medzi veľké mestá a s 330-tisíc obyvateľmi sa nezmestí ani do prvej 20-ky. Napriek tomu však okrem spomínanej najväčšej mestskej oblasti na zozname UNESCO má Córdoba ešte jeden zaujímavý primát – sú tu najteplejšie letá nielen v celom Španielsku, ale v celej Európe. A tým nemyslím to tak, že by sa tu konali pochody homosexuálov, ale že tu v júli a auguste dosahujú priemerné denné teploty až 37 stupňov.

Jednoznačne najznámejším a najväčším lákadlom Córdoby je zrejme La Mezquita. Táto ohromná katedrála stojí v priestoroch niekdajšej mešity, ktorá bola skonvertovaná po Reconquiste. Hneď vedľa nej sa nachádza kráľovský palác alebo most, ktorý tu postavili ešte Rimania. Aj keby však v Córdobe nebolo nič iné, len La Mezquita a desať tisíc panelákov, stála by jej návšteva za to.

Záhrady v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe a súsošie Krištofa Kolumba (obráteného chrbtom) a kráľovského páru Ferdinanda III. a Izabely I.

Záhrady v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe a súsošie Krištofa Kolumba (obráteného chrbtom) a kráľovského páru Ferdinanda II. a Izabely I.

História – od neandrtálskej osady k jednému z najdôležitejších miest sveta

Oblasť dnešnej Córdoby bola osídlená už pred viac ako 40 tisíc rokmi Neandrtálcami. S príchodom našich predchodcov, ktorí sa s Neandrtálcami pravdepodobne zmiešali, sa tu postupne vystriedalo niekoľko kmeňov. Prvá zmienka o osídlení pochádza z obdobia, keď Pyrenejský poloostrov kontrolovalo Kartágo. Mesto, ktoré tu vtedy stálo, sa volalo Kartuba. Šlo o odvodeninu od Kart-Juba, v preklade Mesto Jubu. Juba bol numídskym veliteľom, ktorý padol v bitke neďaleko tohto mesta.

Rímsky chrám v Córdobe

Rímsky chrám v Córdobe

Od Kartuby ku Córdobe už foneticky nebolo veľmi ďaleko, ale historicky musel uplynúť ešte nejaký čas a mnoho udalostí, kým mesto dospelo k svojmu dnešnému názvu. Rimania ho dobyli v roku 206 pred naším letopočtom v rámci svojej kampane proti Kartágu. Neskôr tu založili latinskú štvrť, ktorá zodpovedala rímskym štandardom definície mesta. Okrem rímskych chrámov (jeden tu stojí dodnes) tu existovalo i rímske fórum a všetko ďalšie, čo k rímskym mestám patrí – dodnes tu napríklad stojí i “Rímske mauzóleum” – hrobka zo začiatku letopočtu, ktorú tu zanechali práve Rimania.

Rímske mauzóleum v Córdobe (Zdroj: Wikipedia)

Rímske mauzóleum v Córdobe (Zdroj: Wikipedia)

Miestna kultúra sa tu zmiešala s tou rímskou a vznikali tu špecifické výrobky, umelecké diela a šperky, čoho dokladom je tzv. Córdobský poklad. Ide o veľmi vzácnu zbierku mincí, šperkov a ďalších umeleckých predmetov vyrobených zo striebra, ktoré v prvom storočí pred naším letopočtom niekto zhromaždil a zakopal práve neďaleko Córdoby, ale z nejakého dôvodu už nikdy nevykopal. Córdobský poklad bol objavený po 2000 rokoch na začiatku minulého storočia a predaný do Britského koloniálneho múzea v Londýne, kde ho môžu návštevníci vidieť dodnes.

Opevnenie Córdoby v okolí ulice Calle Cairuan stojí na základoch z rímskej éry

Opevnenie Córdoby v okolí ulice Calle Cairuan stojí na základoch z rímskej éry

Po zániku Západorímskej ríše bola história Córdoby podobná histórii väčšiny miest v dnešnej Andalúzii. Mesto sa dostalo pod kontrolu Byzantíncov, čo však nemalo dlhého trvania a neskôr sa ho zmocnili Vizigóti, ktorí si tu vytvorili svoje kráľovstvo. Výrazný zlom potom prišiel na začiatku 8. storočia, keď do mesta vpochodovala maurská armáda a pričlenila ho k novému emirátu al-Andalúz. Córdobu nazývali vtedy Maurovia Qurtubah a neskôr z nej učinili hlavné mesto andalúzskeho emirátu, ktorý sa následne sám stal kalifátom (de facto kráľovstvom).

Aj keď boli kresťania a Židia v Córdobe (a celej Andalúzii) druhoradými občanmi, mesto ako celok pod moslimskou nadvládou prosperovalo. Kresťanom bolo povolené obnoviť niektoré svoje kostoly a v jednom prípade dokonca zdieľali kostol s moslimami, ktorý tak slúžil zároveň ako mešita. V 10. storočí mala Córdoba až pol milióna obyvateľov (podľa niektorých odhadov až milión), čo z nej činilo v tej dobe jedno z najväčších miest sveta.

Synagóga v Córdobe - Zvyšky hebrejských nápisov

Synagóga v Córdobe – Zvyšky hebrejských nápisov

Moslimskí vládcovia sem zároveň priniesli umenie, kultúru i vzdelanie, vďaka ktorým bola Córdoba jedným z najvyspelejších miest sveta a zároveň obchodným i kultúrnym centrom. 10. storočie je právom považované za zlatý vek Córdoby a zhruba v tejto dobe bola postavená Veľká mešita, ktorá je dnes známa pod názvom La Mezquita (viď nižšie). Podľa niektorých zdrojov bola v tejto dobe Córdoba jedným z najdôležitejších miest sveta.

Červeno-biele pruhované oblúky typické pre Mešitu-katedrálu (Mezquitu) v Córdobe

Červeno-biele pruhované oblúky typické pre Mešitu-katedrálu (Mezquitu) v Córdobe

Úpadok nastal v 11. storočí, keď sa Córdoba zmietala v boji o vládu nad mestom medzi rôznymi nástupcami a náboženskymi lídrami. Mesto sa postupne dostalo do izolácie a jeho vedenie stratilo záujem o svetské problémy a prestalo sa venovať aktívnej vláde nad ním.

Ďalším významným míľnikom v histórii mesta je Reconquista, teda znovudobytie Pyrenejského poloostrova kresťanskou alianciou vedenou Ferdinandom III. Kastílskym. V tejto dobe boli vyformované Španielske i Portugalské kráľovstvo a takmer všetci moslimovia postupne vyhnaní späť do Severnej Afriky. Židom to však veľmi nepomohlo a boli vyhnaní takisto, o pár storočí neskôr z celého Španielska.

Córdoba bola dobytá v roku 1236 po niekoľkomesačnom obliehaní. Moslimovia boli z Andalúzie zväčša vyhnaní a mešity zbúrané. Veľká mešita v Córdobe bola však tak impozantnou stavbou, že ju skonvertovali na kresťanskú katedrálu, vďaka čomu je možné navštíviť túto úchvatnú pamiatku i dnes. Post-maurské obdobie bolo však v prípade Córdoby časom úpadku a ústupu z niekdajšej slávy a v 18. storočí mala už len 20-tisíc obyvateľov, teda zlomok z počtu, ktorý obýval mesto o sedem storočí skôr.

Záhrady v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe

Záhrady v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe

Oživenie demografického i ekonomického rastu nastalo až v 20. storočí. Miestne autority si uvedomili, že najväčší potenciál Córdoby tkvie v jej historickej hodnote a od tej doby sa snaží etablovať na turistickej mape sveta. Dôležitým krokom k tomuto cieľu bolo umiestnenie na zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1984. Aj keď Córdoba stále pôsobí ospalejším dojmom v porovnaní s inými mestami v Španielsku, či dokonca samotnej Andalúzii, stále ide podľa mňa o povinnú zastávku (must-see) pre každého, kto sa chystá tento región navštíviť.

Výhľad na bielu Córdobu z veže Mezquity (bývalého minaretu)

Výhľad na bielu Córdobu z veže Mezquity (bývalého minaretu)

Je to katedrála? Je to mešita? Je to Mezquita!

Prehľad pamiatok Córdoby začneme hneď tou hlavnou a najnavštevovanejšou, ktorá je nazývaná La Mezquita (španielsky názov pre mešitu). Pôvodne na jej mieste stála kresťanská Bazilika sv. Vincenta z Lérins, ktorú tu postavili Vizigóti. Po obsadení mesta Maurmi bola bazilika zdieľaná kresťanmi a moslimami, takže sa tu konali kresťanské i moslimské bohoslužby.

Neskôr kresťanskú polovicu odkúpil emír, ktorý vládol v Córdobe a nechal baziliku v roku 784 zbúrať (na oplátku dovolil kresťanom opraviť ich kostoly). Na jej mieste postupne vyrástla v priebehu dvoch storočí majestátna mešita, ktorej úlohou bolo vyraziť dych každému návštevníkovi. Šancu tu pracovať dostali tí najlepší maurskí architekti a tí si naozaj dali záležať nielen na majestátnosti rozmerov mešity, ale aj vnútornej dekorácii.

Červeno-biele pruhované oblúky typické pre Mešitu-katedrálu (Mezquitu) v Córdobe

Červeno-biele pruhované oblúky typické pre Mešitu-katedrálu (Mezquitu) v Córdobe

Hlavným a rozpoznateľným znakom tejto stavby sú veľké červeno-biele oblúky, stojace na stovkách stĺpov (konkrétne 856). Tieto oblúky tak vytvárajú fascinujúce zátišia a krásne výhľady, kvôli ktorým sem každý deň prúdia tisícky návštevníkov. Ďalším skvostom Mezquity je honosne zdobený mihráb – výklenok v stene, ktorý indikuje qiblah, teda smer k Mekke a Kaabe. Týmto smerom sa modlia moslimovia v mešitách.

Mihráb (výklenok ukazujúci smer k Mekke) v Mešite-katedrále (Mezquite) v Córdobe

Mihráb (výklenok ukazujúci smer k Mekke) v Mešite-katedrále (Mezquite) v Córdobe

Pôdorys mešity má tvar obdĺžnika s dĺžkou strán zhruba 175 a 130 metrov, čo len dokumentuje monumentálnosť tejto stavby – vošli by sa sem takmer štyri futbalové ihriská. Mešita dosiahla svoje dnešné rozmery už v 10. storočí. Právom si teda zaslúži svoj neoficiálny názov – Veľká mešita v Córdobe.

Po dobytí Córdoby kresťanskými silami bola mešita skonvertovaná na kresťanskú katedrálu a od tej doby je známa aj ako Mešita-katedrála. Prostredná časť mešity bola počas renesancie v 16. storočí zbúraná a bola tu postavená kresťanská katedrála vo forme kríža (hlavná a krížová loď). Túto úpravu neskôr oľutoval sám kráľ Karol V., ktorý ju pôvodne povolil. Oficiálny (kresťanský) názov chrámu je dnes Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie.

Kríženie hlavnej lode a transeptu v renesančnom kresťanskom chráme v Mešite-katedrále (Mezquite) v Córdobe

Kríženie hlavnej lode a transeptu v renesančnom kresťanskom chráme v Mešite-katedrále (Mezquite) v Córdobe

Dnes je pri návšteve Mezquity hneď jasné, že ide o kresťanský (resp. katolícky) chrám – nachádza sa tu množstvo zlatých oltárov, kaplniek a sôch svätcov. Všetko to je však zasadené do veľmi atypického prostredia stoviek stĺpov bývalej mešity. Celkový dojem je tak veľmi zvláštny a Mezquita rozhodne nepôsobí ako bežný kresťanský chrám. Návšteva Mezquity je tak veľmi pôsobivým zážitkom, ktorý vám určite utkvie v pamäti ako jeden z najlepších z celej návštevy Córdoby.

Jedna z hrobiek v Mešite-katedrále (Mezquite) v Córdobe

Jedna z hrobiek v Mešite-katedrále (Mezquite) v Córdobe

Pokiaľ si chcete atmosféru tohto chrámu vychutnať viac, odporúčam vám navštíviť ho v ranných hodinách. Každý deň (okrem nedele) je v dobe od 8:30 do 9:30 vstup do Mezquity zadarmo (koná sa tu ranná omša) a čo je ešte lepšie, je tu zakázaný vstup organizovaným skupinám. Ráno je tu preto oveľa menej ľudí, než po 10:00, kedy oficiálne začínajú otváracie hodiny. O 9:30 však začne ochranka nekompromisne chrám vyprázdňovať, aby sem o 10:00 mohli prísť platiaci návštevníci. Zároveň je osvetlenie počas ranných návštev viac tlmené, čo taktiež dotvára príjemnejšiu atmosféru (ale aj horšie podmienky pre fotografovanie).

Mešita-katedrála (La Mezquita) zvíťazila s najviac hlasmi v celonárodnom španielskom hlasovaní v súťaži o “12 pokladov Španielska” a stojí tak na čele tohoto (trochu umelo vytvoreného) rebríčka.

Celá Mešita-katedrála je obohnaná vysokým múrom, v ktorom sa nachádza 20 vstupných brán. Väčšina z nich je však zatvorených a do útrob mešity sa dostanete len zo severnej strany, teda z ulice Calle Cardenal Herrero. Z tejto ulice sa dostanete na Nádvorie pomarančovníkov (Patio de los Naranjos), jediné otvorené nádvorie v Mezquite. Nádvorie bolo pomenované podľa 98 pomarančovníkov, ktoré tu boli vysadené na konci 18. storočia. Nachádzajú sa tu taktiež dve fontány zo 17. a 18. storočia.

Výhľad na Nádvorie pomarančovníkov z veže Mezquity (bývalého minaretu)

Výhľad na Nádvorie pomarančovníkov z veže Mezquity (bývalého minaretu)

Dominantou severného múru Mezquity je veža (zvonica), ktorá bola pôvodne minaretom tejto mešity. Veža bola v roku 2014 znovuotvorená a sprístupnená verejnosti, ale výstup na ňu je limitovaný na 20 ľudí v rámci jednej prehliadky, ktorá trvá pol hodiny. Lístky sa kupujú priamo pri veži a kupujú sa vždy na konkrétnu hodinu (resp. prehliadku), takže sa môže stať, že ak bude plno, môžete si počkať na tú svoju i 2 hodiny. Môžete sa však medzitým zájsť pozrieť na iné pamiatky v okolí, ktorých je kopec.

Kráľovský palác, sídlo inkvizítorov a Krištof Kolumbus

Jednou z pamiatok ležiacich neďaleko Mezquity je Alcázar de los Reyes Cristianos (Palác kresťanských kráľov). Pôvodne na tomto mieste stála vizigótska pevnosť, ktorú si maurskí vládcovia po dobytí Córdoby pretvorili na svoj palác. Odtiaľ pochádza názov Alcázar, čo v arabčine znamená “palác” a v Andalúzii slúži ako všeobecné pomenovanie pre kráľovské paláce vo všetkých mestách, ktoré takýmto sídlom disponujú.

Levia veža (Torre de los Leones) v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe - Veža zároveň slúži ako vstupná brána a je najstaršou v celom paláci (13. storočie)

Levia veža (Torre de los Leones) v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe – Veža zároveň slúži ako vstupná brána a je najstaršou v celom paláci (13. storočie)

Alcázar v Córdobe bol postupne moslimami rozširovaný a boli k nemu pridané záhrady, jazdiareň, knižnica (najväčšia vo vtedajšom “západnom” svete) alebo aj kúpele. Po Reconquiste pokračovali v zveľaďovaní paláca španielski (kresťanskí) králi, odkiaľ pochádza i jeho dnešný názov.

Obzvlášť spomínané záhrady stoja za návštevu – sú veľké a krásne udržiavané. V strede jednej z “uličiek” záhrad sa tiahnu vodné nádrže lemované kvetmi, ktoré su miestom priam stvoreným pre pohľadnice, alebo aspoň pekné dovolenkové fotografie.

Záhrady v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe

Záhrady v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe

Centrálna ulica záhrad je potom lemovaná upravenými stromami, ktoré tu vytvárajú zelenú alej. Medzi stromami stoja sochy španielskych kráľov a kráľovien, pričom uprostred aleje stojí súsošie Krištofa Kolumba a kráľovského páru Ferdinanda II. a Izabely I., tzv. Katolíckych kráľov. Janovský moreplavec sa totiž práve v tomto paláci stretol so španielskym kráľovským párom počas príprav svojej cesty do Indie, z ktorej nakoniec vzišiel objav Ameriky.

Veža pocty (Torre del Homenaje) v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe - tu Krištof Kolumbus pripravoval svoju cestu do Indie

Veža pocty (Torre del Homenaje) v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe – tu Krištof Kolumbus pripravoval svoju cestu do Indie

Rovnakí panovníci sa pričinili i o to, že palác začala využívať ako tribunál španielska Inkvizícia. Zhruba v tejto dobe bola postavená i hlavná veža paláca, tzv. Inkvizičná veža. Inkvizícia zabrala i ďalšie priestory, vrátane pôvodných maurských kúpeľov. Priestory paláca sa tak postupne stali obávaným miestom a málokto mal chuť sa sem dostať. V 19. storočí, po porážke Napoleona, tomu nebolo inak, pretože Alcázar slúžil ako väzenie.

Záhrady v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe a Levia veža (Torre de los Leones), najstaršia v celom paláci (13. storočie)

Záhrady v kráľovskom paláci Alcázar v Córdobe a Levia veža (Torre de los Leones), najstaršia v celom paláci (13. storočie)

Až v 20. storočí sa z neho stala turistická atrakcia, v ktorej dnes môžete obdivovať spomínané záhrady. Okrem nich však toho veľa v paláci neuvidíte, vnútorné priestory sú zväčša prázdne. V spomínanej Inkvizičnej veži je možné vidieť niekoľko rímskych mozaík a rímsky sarkofág. Rímske mozaiky boli nájdené v minulom storočí pod námestím Plaza de la Corredera (viď nižšie), ale inak sú hlavnou atrakciou paláca práve jeho záhrady. Za zmienku ešte stojí výhľad z jeho veží na okolie paláca, napríklad na Mezquitu.

Rímske dedičstvo

Preskočíme teraz o niekoľko storočí do minulosti, pred objavenie Ameriky, Reconquistu alebo stavbu Veľkej mešity, dokonca i pred Vizigótske kráľovstvo. Dostaneme sa do čias jednej z najväčších ríší histórie, ktorá kedysi vládla veľkej časti Európy, vrátane Pyrenejského poloostrova, ktorý bol vtedy známy ako Hispania. Hispania bola pre Rímsku ríšu dôležitou súčasťou ako jedna z jej sýpok – miestne obilie bolo esenciálnou surovinou pre živenie mocnej rímskej armády.

Rímsky chrám v Córdobe

Rímsky chrám v Córdobe

Dominantným prvkom rímskych miest bol vždy hlavný chrám, ktorý obvykle stál v čele hlavného námestia – rímskeho fóra. V Córdobe takýto chrám postavili v 1. storočí nášho letopočtu. Stavba začala za vlády cisára Klaudia, aj keď nenesie prvky architektúry typické pre tohto vládcu. Chrám bol postavený z veľmi kvalitného mramoru a vyhotovenie stĺpov (kanelatúry a korintské hlavice) sú veľmi precízne, detailné a kvalitné, čo nasvedčuje tomu, že na jeho stavbu boli najatí tí najlepší umelci a remeselníci. Tento chrám mal byť teda očividne pýchou mesta a zrejme sa rovnal najkrajším chrámom v celej ríši.

Ruiny rímskeho chrámu v Córdobe

Ruiny rímskeho chrámu v Córdobe

O tom, komu bol zasvätený, sa veľa nevie, ale zrejme šlo o kult niektorého z cisárov. Nevie sa ani, kedy bol chrám zničený, k jeho objaveniu však došlo až v 50-tych rokoch minulého storočia. Následne bol zrekonštruovaný do maximálnej možnej miery, takže dnes ho môžete na ulici Calle Claudio Marcelo vidieť i vy (resp. to, čo sa z neho podarilo zachrániť). V jeho okolí je možné vidieť i ďalšie fragmenty chrámu, ako aj jeho odkryté základy.

Ďalším rímskym monumentom v Córdobe je most, ktorý prepája brehy rieky Guadalquivir. Pre tento účel ho tu postavili Rimania už pred začiatkom nášho letopočtu a bol súčasťou cesty Via Augsta, vedúcej z Ríma do Cádizu. Most bol niekoľkokrát poničený a opravený, pričom asi najvýznamnejšia rekonštrukcia prebehla v 10. storočí, ked ho prikázal opraviť moslimský vládca al-Chawláni. V tej dobe z mostu boli už len ruiny, takže dnes by sa most mohol volať skôr Maurský a nie Rímsky.

Rímsky most v Córdobe

Rímsky most v Córdobe

Základy mosta však pochádzajú z rímskeho obdobia, na rozdiel od okolitých stavieb. Most je ohraničený z jednej strany rieky (pri Mezquite) tzv. Mostnou bránou (Puerta del Puenta), ktorá pochádza z obdobia renesancie (16. storočie). Na opačnej strane stojí na vstupe na most veža Calahorra, ktorá pochádza z 12. storočia, takže tu bola postavená v časoch moslimskej nadvlády. V okolí mosta sa potom pri rieke Guadalquivir nachádzajú ďalšie stredoveké stavby – vodné mlyny, niektoré zachované lepšie, iné menej. Celkovo ich tu stojí jedenásť.

Córdoba bola väčšinu histórie obohnaná opevnením, pričom veľkú časť týchto múrov tu môžete vidieť i dnes. Opevnenie mesta vybudovali Rimania, bolo však postupne rekonštruované, aj za moslimskej éry, aj po Reconquiste. Dobre zachované a zrekonštruované opevnenie je možné vidieť v okolí ulice Calle Cairuan, neďaleko kráľovského paláca Alcázar. Toto opevnenie stojí na základoch z rímskej éry, aj keď samotné múry už pochádzajú z obdobia moslimského kalifátu.

Opevnenie Córdoby v okolí ulice Calle Cairuan stojí na základoch z rímskej éry

Opevnenie Córdoby v okolí ulice Calle Cairuan stojí na základoch z rímskej éry

Autentickejšou pamiatkou na Rímsku ríšu je potom Rímske mauzóleum, nachádzajúce sa v parku Jardines de la Victoria (Záhrady víťazstva) a objavené v roku 1993. Rímske mauzóleum je vlastne veľká hrobka z 1. storočia nášho letopočtu a vzhľadom k vyhotoveniu a rozmerom si ju tu dala postaviť zrejme veľmi bohatá rímska rodina. Dnes ju tu po 2000 rokoch môžete vidieť v dobre zachovanom stave.

Jediná synagóga v Andalúzii

Na ulici Calle Judíos (z druhej strany spomínaného opevnenia na ulici Calle Cairuan) stojí budova, ktorá je v andalúzskom kontexte unikátna. Stojí tu jediná zachovaná synagóga v celej Andalúzii. Táto synagóga pochádza z roku 1315, teda z obdobia po Reconquiste, a dnes je možné na jej stenách vidieť ešte zvyšky pôvodnej dekorácie s hebrejskými nápismi. Synagóga v Córdobe je unikátna i v celošpanielskom kontexte – v celom Španielsku totiž existujú len 3 synagógy, z toho dve sú v Tolede a jedna práve v Córdobe. Toto je dôsledok toho, že v roku 1492 boli Židia zo Španielska vyhnaní.

V uliciach Córdoby

Aj keď zoznam tých najvýznamnejších monumentov Córdoby má len niekoľko položiek a mesto je pomerne malé, nezabúdajme na fakt, že ide o najväčšiu mestskú zónu zaradenú na zoznam UNESCO. Znamená to, že celé centrum je prešpikované množstvom ďalších zaujímavých pamiatok, ktoré sa síce svojím významom nevyrovnajú Mezquite alebo Alcázaru, ale stále ide o stavby, ktoré stojí za to vidieť.

Historická budova v Córdobe hosťujúca galériu venovanú maliarovi Juliovi Romerovi de Torres z 19. storočia (Museo Julio Romero De Torres)

Historická budova v Córdobe hosťujúca galériu venovanú maliarovi Juliovi Romerovi de Torres z 19. storočia (Museo Julio Romero De Torres)

V prvom rade netreba zabúdať na množstvo kostolov, ktoré tu boli postavené najmä v období po Reconquiste a súhrnne bývajú označované ako Ferdinandovské kostoly (podľa Ferdinanda III. Kastílskeho, ktorý mesto dobyl od moslimov). Spolu s nimi tu stoja ďalšie kostoly, postavené jeho nasledovníkmi na tróne a celkovo len v samotnom historickom centre Córdoby nájdete niekoľko desiatok kostolov, z ktorých väčšina stojí za návštevu.

Kostol Panny Márie Milosti (Iglesia de Nuestra Señora de la Merced) v Córdobe - Barokový chrám z 18. storočia, ktorý je súčasťou budovy Palacio de la Merced, bývalého kláštora

Kostol Panny Márie Milosti (Iglesia de Nuestra Señora de la Merced) v Córdobe – Barokový chrám z 18. storočia, ktorý je súčasťou budovy Palacio de la Merced, bývalého kláštora

Milovníci kultúry, umenia a múzeí si v Córdobe taktiež prídu na svoje, pretože sa tu nachádza niekoľko galérií a múzeí, venovaných napríklad archeológii, histórii alebo prírode. Medzi tie menej typické (a pre mnoho ľudí zaujímavejšie) môže patriť Galéria inkvizície (Galería de la inquisición), kde môžete vidieť zaujímavé historické artefakty súvisiace s týmto legendami opradenom náboženským tribunálom.

Pás cudnosti - Múzeum Inkvizície v Córdobe

Pás cudnosti – Múzeum Inkvizície v Córdobe

Córdoba (a Andalúzia) je taktiež známa svojimi nádvoriami (patios), ktorými disponuje veľká časť domov v meste. Tento architektonický prvok bol obľúbený už počas maurskej nadvlády, ale pochádza z ešte staršieho obdobia. Vnútorné nádvorie vo veľkých domoch a vilách bolo ich dôležitou súčasťou už v období Rímskej ríše a známe ako “átrium“. V Córdobe nájdete veľa domov, kde sú nádvoria verejne dostupné a bývajú veľmi pekne udržiavané a plné kvetov. Tie väčšie často slúžia ako predzáhradky reštaurácií alebo dokonca menšie trhy.

Jedno z mnohých nádvorí v domoch Córdoby - Nádvoria sú obľúbené miesta pre stretávanie sa, trhy alebo reštaurácie

Jedno z mnohých nádvorí v domoch Córdoby – Nádvoria sú obľúbené miesta pre stretávanie sa, trhy alebo reštaurácie

Hlavnými námestiami v historickom centre sú Plaza de las Tendillas a Plaza de la Corredera. Plaza de las Tendillas leží na jednej zo spomínaných hlavných tepien v centre (Calle José Cruz Conde) a je obľúbeným miestom stretávania sa miestnych obyvateľov, hlavne večer pri cestách po baroch. Námestie Plaza de la Corredera leží trochu mimo centra, ale patrí medzi tie najväčšie. Toto námestie leží mimo múrov mesta a pochádza zo 17. storočia. Je obkolesené budovami a trochu pripomína námestie Plaza Mayor v Madride. Aj sem si chodia obyvatelia a návštevníci mesta s obľubou posedieť na kávu, víno alebo tapas a podiskutovať. V podzemí tohto námestia boli nájdené rímske mozaiky, ktoré je dnes možné vidieť v kráľovskom paláci Alcázar.

Veľké námestie Plaza de la Corredera v Córdobe

Veľké námestie Plaza de la Corredera v Córdobe

Pokiaľ budete mať pamiatok už plné zuby, veľmi príjemnou aktivitou je bezcieľne potulovanie sa uličkami Córdoby. Miestami sú typicky biele, inde zasa farebné a dláždené. Hlavnými tepnami historického centra sú ulice Avenida del Gran Capitán a Calle José Cruz Conde, ktorá je pešia a neskôr prechádza do Calle Jesús María. Tieto ulice sú zároveň hlavnými nákupnými ulicami v meste, takže si tu na svoje prídu i tí, ktorí majú chuť na trochu utrácania.

Nákupná pešia ulica Calle José Cruz Conde v Córdobe

Nákupná pešia ulica Calle José Cruz Conde v Córdobe

Okrem nich je historické centrum lemované zo severu a zo západu širokými priestranstvami, ktoré slúžia ako dopravné tepny mesta, ale zároveň i ako parky a miesta, kde sa môžu obyvatelia zájsť previezť na bicykli alebo na korčuliach. Takýmito priestranstvami sú Paseo de la Victoria (západ) a Avenida de América (sever).

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Španielsku.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

V Córdobe sa nachádza malé letisko, nie sú však k dispozícii žiadne komerčné lety, ktoré by sem smerovali. Najbližšie letiská su tak v Seville a Málage, na príslušných stránkach nájdete informácie o doprave z týchto letísk.

Autobusom

Z iných španielskych miest sa do Córdoby dá dostať autobusmi, čo je síce pomalšia, ale i lacnejšia alternatíva k vlakom.

Autobusové spojenia prevádzkuje v Španielsku viacero spoločností, medzi tie najväčšie patria Alsa, Movelia a Socibus.

Autobusová stanica v Córdobe sa nachádza hneď pri železničnej stanici.

Vlakom

V Córdobe sa nachádza železničná stanica, takže sa sem dá dostať z celého Španielska vlakmi RENFE (Španielske železnice). Informácie o spojeniach a cenách si môžete vyhľadať na týchto stránkach a zároveň sa tam dajú lístky i zakúpiť. Vysokorýchlostné vlaky sú pomerne drahé (treba kupovať v predstihu), prímestské (cercancías) a pomalšie vlaky bývajú za rozumnú cenu.

Železničná stanica sa nachádza v blízkosti historického centra mesta, na jeho severozápadnom okraji.

Autom

Do Córdoby sa dá dostať po diaľnici z viacerých okolitých miest, vrátanie Granady, Málagy alebo Sevilly, ale i z Madridu (za cca 4-5 hodín). Niektoré časti diaľnic sú spoplatnené, ale vždy je k dispozícii i bezplatná cesta (často tiež diaľnica). Pre zistenie, ktoré diaľnice sú spoplatnené, môžete využiť napríklad Google Maps.

Informácie o cestovaní autom v meste a parkovaní nájdete nižšie.

Koľko to stojí?

(Všetky ceny sú platné k 1/2017)

Vstupné do Mezquity je 10 EUR, v pondelok až sobotu od 8:30 do 9:30 je vstup zadarmo.

Vstupné do kráľovského paláca Alcazár je 4.50 EUR, utorok až piatok od 8:30 do 9:30 je vstup zadarmo.

Všetky rímske pamiatky (mauzóleum, most a hradby) nemajú žiadne vstupné. To isté platí pre synagógu.

Vstupné do Múzea Inkvizície sú 3 EUR.

Vstupné do Múzea Julia Romera de Torres je 4.50 EUR, zdarma od 8:30 do 9:30 (utorok-piatok).

Kedy sem cestovať?

V Andalúzii je krásne a teplo väčšinu roka. Optimálnymi obdobiami sú jar a jeseň, kedy sú teploty príjemné (nad 20 stupňov), zatiaľ čo u nás začína mrznúť.

V lete už môžu byť teploty nepríjemne vysoké. V Córdobe sa v lete bežne teploty blížia k 40 stupňom.

S trochou šťastia môžete vychytať dobré počasie dokonca i v zime. V týchto zemepisných šírkach zimy nebývajú kruté a s trochou šťastia môže byť aj relatívne teplo. Nevýhodou sú však výrazne kratšie dni.

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Aj keď je historické centrum dosť rozsiahle, najlepším spôsobom pre jeho prieskum sú vlastné nohy. Uličky sú úzke a väčšinou pešie, rímsky most je taktiež len pre peších. Zároveň je historické centrum veľmi pekné a romantické a bolo by škoda ním prefrčať hneď k pamiatkam – je lepšie si ho prejsť a vychutnať si miestnu atmosféru.

MHD

MHD je v Córdobe obsluhovaná autobusmi a zrejme ju nebudete vôbec potrebovať. Ako som uviedol, Córdoba sa najlepšie spoznáva pešo. Pokiaľ však bude vaše ubytovanie ďaleko od centra alebo sa z nejakého dôvodu musíte presúvať na väčšie vzdialenosti, môžete využiť zelené autobusy, na ktoré stojí lístok 1.30 EUR (10/2016). Existujú i predplatné lístky Bonobús, ktoré sa dajú kúpiť v trafikách a umožňujú 10 jázd (pričom je povolený prestup medzi autobusmi v rámci jednej jazdy). Bonobús s 10 jazdami stojí 7.10 EUR (10/2016), takže ide o dobrú alternatívu, ak plánujete autobusmi jazdiť intenzívne.

Typické zelené autobusy obstarávajúce v Córdobe MHD

Typické zelené autobusy obstarávajúce v Córdobe MHD

Autobusmi sa dá dostať i do destinácií na perifériach. Trasy jednotlivých liniek môžete nájsť na týchto stránkach.

Autom

Cestovanie autom v Córdobe je v porovnaní s inými mestami v Andalúzii celkom pohodlné, pretože doprava tu nie je tak hustá ako vo väčších mestách. Do historického centra samozrejme nemá veľmi zmysel jazdiť, ale pre pohybovanie sa po okolí mesta sa auto môže zísť.

V Córdobe je k dispozícii niekoľko parkovacích domov, v centre napríklad hneď pri La Mezquite alebo na ulici Calle Sevilla. Vzhľadom k tomu, že jazda autom v historickom centre nie je veľmi plynulá ani pohodlná, je lepšie zaparkovať na okraji historického centra, napríklad na Avenida de la Libertad. Závisí to samozrejme aj od toho, kde budete mať ubytovanie a ako dlho sa zdržíte. Parkovné na 24 hodín sa pohybuje od 12.50 do 14 EUR (1/2017).

Kde sa ubytovať?

Ceny ubytovania v Córdobe sú vyššie než vo zvyšku Andalúzie, pretože kapacity sú obmedzenejšie v porovnaní napríklad so Sevillou alebo Málagou.

Ceny ubytovania v základných hoteloch s dobrým hodnotením mimo sezóny (napríklad na jar) začínajú na 40 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (1/2017).

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) môžete ušetriť, pretože tento spôsob ubytovania je v Španielsku dost obľúbený. Izba pre dvoch sa dá zohnať už za 25-30 EUR za noc (1/2017).

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie