Paraguaj

Trinidad a Jesús – mystické jezuitské misie pri rieke Paraná

0
Hlavný kostol jezuitskej misie Santísima Trinidad del Paraná

V 17. a 18. storočí, keď bola kolonizácia Nového sveta v plnom prúde, naberalo na intenzite aj objavovanie južnej časti novoobjaveného kontinentu. Zároveň sem začali prúdiť misionári, aby “divochom” zvestovali “pravú” vieru a zachránili ich od večného zatratenia. Medzi nimi boli aj jezuiti, ktorí tu zakladali misie s požehnaním španielskeho kráľa. Ten tak činil v prvom rade z veľmi prozreteľných dôvodov – jezuitské misie boli dobrým spôsbom, ako si opevniť vplyv na novom kontinente, ktorý sľuboval dobyvateľom množstvo netušeného bohatstva, najmä zlata. A tak vzniklo mnoho jezuitských misií i v oblasti, ktoré je dnes trojhraničím medzi Brazíliou, Argentínou a Paraguajom. V Argentíne sa dokonca celá provincia nazýva Misiones (Misie). V Paraguaji sa tieto misie nachádzajú prevažne pri rieke Paraná a my sa dnes pozrieme na dve najznámejšie z nich – La Santísima Trinidad de Paraná (v preklade Najsvätejšia Trojica v Paraná) a Jesús de Tavarangue.

Misie La Santísima Trinidad de Paraná (skrátene Trinidad) a Jesús de Tavarangue (Jesús) ležia asi 30 kilometrov od pohraničného mesta Encarnación. Ako som už uviedol, misie zakladali jezuiti za účelom evanjelizácie domorodých Indiánov. Vybudovali tu veľké kostoly, kláštory, ubytovne a ďalšie budovy, takže jednotlivé misie boli vlastne veľmi dobre organizovanými mestečkami. Misie dobre prosperovali a Indiáni (väčšinou z kmeňom Tupi a Guaraní) v nich žili moderným spôsobom a pracovali na ich zveľaďovaní. Takto fungujúce mestečka sa nazývali i redukcie (reducciones) a tešili sa vysokej miere autonómie (veď ako by ich aj mohli v tej dobre kontrolovať zo Španielska), takže šlo svojím spôsobom o akési mestské štáty.

Jezuitské misie sa však dostávali často do konfliktov s portugalskými otrokármi, ktorí ich prepádali a drancovali. Preto sa postupne presúvali viac do vnútrozemia a keď ani to nepomáhalo, dostali povolenie od španielskeho kráľovského dvoru vytvoriť vlastné armády a vyzbrojiť puškami domorodé obyvateľstvo, ktoré v nich žilo. Následne dostali portugalskí otrokári takú príučku, že sa viac bojovať proti misiám neopovážili.

Moc, bohatstvo a vplyv misí tak začali rásť a to znamenalo aj predzvesť ich konca, ako to už v prípade kresťanských rádov býva (stačí sa pozrieť na templárov). Niektoré údaje hovoria o tom, že celkovo mohlo v jezuitských misiách v tejto oblasti žiť až 100 tisíc Indiánov. Najväčšie európske impériá jezuitské misie, z obavy pred ich rastúcou mocou a autonómiou, postupne v druhej polovici 18. storočia zakázali – najprv Portugalci, potom Francúzi a Sicília a celé dielo bolo dokonané v roku 1767, keď jezuitov vyhnali zo územia i svojich kolónií aj Španieli. Jezuiti tak museli odísť z Ameriky úplne a uchýliť sa do nekatolíckych krajín. Jezuitské misie boli následne opustené a rýchlo upadli – dnes sú z nich len ruiny, niekde zachované lepšie, inde horšie.

Ruiny jezuitských misií v paraguajských mestách Trinidad a Jesús sú dnes zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

La Santísima Trinidad de Paraná

Z argentínskeho mesta Posadas sme vyrazili skoro ráno smerom do paraguajského Encarnación. Slnko neúprosne pieklo už od rannej hodiny a dávalo predzvesť ďalšiemu extrémne teplému dňu. Keďže tu už vietor od Atlantiku veľmi nedosiahne, je tu oveľa teplejšie podnebie ako na pobreží. V deň našej cesty sa teploty vyšplhali cež 40 stupňov. Autobus postupne zastavile pred a za mostom cez širokú rieku Paraná, aby umožnil pasažierom odbaviť si kontrolu na argentínskej a následne paraguajskej hranici. Ľudia sa tu na kontrolu naozaj hrnú a snažia ju mať čo najskôr za sebou – ukázalo sa, že je tomu tak preto, že autobus jednoducho čaká len pár minút a ak si imigračné povinnosti nestihnete odbaviť včas, tak jednoducho odíde bez vás. Našťastie stačí počkať 5-10 minút a ďalší autobus vás vezme ďalej.

Hneď prvý dojem z Paraguaja dáva pocítiť, že krajina je oveľa chudobnejšia než Argentína alebo Brazília. Budovy vyzerajú schátralo a autobusový terminál pripomína trochu verejné záchody. Z terminálu nás vzal miestny autobus smerom do mesta Trinidad. Argentínske autobusy sú síce staré, ale paraguajský autobus je skutočný veterán – neskutočne starý, smradľavý, špinavý a zaprášený. Okná celou cestou dokorán pootvárané, keďže nedisponoval žiadnou klimatizáciou, takže sa doň prášilo ešte viac. Celý kolorit bol dokreslený predajcami, ktorí nastupovali a vystupovali na jednotlivých zastávkach a snažili sa predávať rôzne čačky alebo maškrty. V autobuse cestovali prakticky výlučne lokálni obyvatelia.

Po vystúpení v Trinidad nasledovala ešte krátka prechádzka k ruinám, kde je vcelku pekne vybudované informačné centrum a dokonca sa dá za vstupné (25000 guaraní – platí zároveň pre ostatné dve misie v Paraguaji) zaplatiť aj kartou. Na začiatok nám ešte pustili informačné video a konečne nastal čas vyraziť medzi ruiny misie, ktorá bola založená v roku 1706 a v roku 1728 ju obývalo už 3000 Indiánov. Keďže patrila k mladším misiám, je stupeň jej zachovalosti lepší, než v prípade iných misií.

Areál ruín je vcelku rozsiahly a okrem tetušky kontrolujúcej lístky sa v ňom nenachádzal vôbec nikto. Paraguaj nie je veľmi turistická krajina a je to tu aj poznať. Našťastie sa našlo aspoň pár popisných tabulí, takže viem, že väčšina stavieb (resp ich zvyškov) slúžila hlavne ako obydlia pre Indiánov, ktorí tvorili väčšinové obyvateľstvo misií. Kúsok od nich leží priestranstvo, ktoré slúžilo ako cintorín na opačnej strane areálu zasa stojí veža so štvorcovým pôdorysom, ktorá zrejme slúžila ako zvonica a ktorá patrí k najvzácnejším objektom v areáli. Vežu je možné vidieť kompletnú, ale bohužiaľ sa mi nepodarilo zistiť, či bola zrekonštruovaná alebo sa zázrakom zachovala. Okrem toho tu je možné nájsť i novší kostolík a malé múzeum so zbierkou kameňov z ruín.

Hlavnou dominantou celého areálu je však veľký kostol (Iglesia Mayor), ktorý stojí i so svojím ambitom v jeho centre. Z kostola sú samozrejme už len ruiny, ale stále je možné si predstaviť majestátnosť niekdajšej budovy. Kostol predstavoval centrum duchovného života celej misie a preto sa na jeho stavbe ani dekoráciách nešetrilo. Ešte dnes na stenách je možné vidieť reliéfy apoštolov alebo oblúkové výstupky v stenách. Krásne zdobené sú i jednotlivé portály kostola – jednotlivé reliéfy stoja za pozornosť. Pod kostolom sa tiež nachádza malá krypta, v ktorej kedysi zrejme boli umiestnené telá miestnych predstavených.

Jesús de Tavarangue

Vstupenka z misie Trinidad platí i pre misiu Jesús (a taktiež tretiu, ale vzdialanejšiu misiu San Cosme y Damián). Z Trinidadu sa dá k misii Jesús dostať autobusom, ktorý jazdí každú pol hodinu až hodinu – stačí sa postaviť na správnu cestu vedúcu týmto smerom (kúsok od vchodu k misii v Trinidad, stačí sa opýtať v obchode). Pri vchode k Trinidad zvyknú tiež postávať taxikári, ktorí vás k misii Jesús odvezú, počkajú na vás a privezú naspäť do Trinidad (cesta je pomerne krátka, asi 10-15 minút). Taxikári si za túto službu účtujú zruba 40-50 tisíc guaraní (11/2015).

Misia Jesús bola založená už v roku 1685, avšak pôvodne ležala inde. Z vyššie spomínaných dôvodov (nájazdy otrokárov) bola niekoľkokrát presunutá a na svoje dnešné miesto “doputovala” v roku 1760. Vzhľadom k spomínanému vyhnaniu jezuitov z Ameriky, ktoré nastalo len o pár rokov neskôr, nebola stavba misie nikdy dokončená.

Je to veľká škoda, keďže miestny kostol bol navrhnutý ako jeden z najväčších kostolov sveta tej doby a mal byť kópiou Kostola sv. Ignácia z Loyoly v Taliansku. Vďaka tomu sú ruiny kostola i dnes po 250 rokoch stále obrovskou a imponujúcou stavbou. Na druhú stranu, okrem kostola tu bohužiaľ toho k videniu veľa nie je. Pri vchode sa nachádza ešte maličké múzeum s pár informačnými tabuľami a maketami misie, pre lepšiu predstavivosť toho, ako mohla vyzerať.

Záver

Jezuitské misie v Paraguaji, ale i v Argentíne a Brazílie sú veľmi zaujímavé miesta – sú ukážkou toho, ako pár zapálených ľudí dokázalo vybudovať niečo, čoho sa začal báť Starý svet. Ktovie, ako by sa rozvinuli miestne misie, keby nedošlo k ich zákazu. Zrejme by nedošlo k vzniku Spojených štátov juhoamerických, ale stále by mohlo ísť o silnú politickú a ekonomickú entitu nového kontinentu.

Dnes tu miesto aktívneho rozvoja vládne pokoj a zrejme na každého, kto toto miesto zavíta, musí ihneď zaúčinkovať mystickosť a pokoj, ktoré medzi ruinami vládnu. Pokiaľ budete mať v tejto oblasti k dispozícii viac času, môžete misie navštíviť i v noci – osvetlenie môže ruinám dodať ešte magickejší rozmer.

Zápis jezuitských misií na zoznam UNESCO bol rozhodne zaslúžený.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Paraguaji.


Ako sa sem dostať?

Autobusom

Z Posadas do Encarnación sa dá dostať autobusom s nápisom Encarnación (kupodivu) za 15 pesos (11/2015). Cesta trvá zhruba polhodinu, podľa dĺžky hraničnej kontroly. Autobus stojí na viacerých miestach v Posadas i Encarnación a končí na hlavnom termináli v Encarnación. Alternatívou je o trošku drahší vlak (18 pesos).

Z Encarnación do Trinidad ide autobus z hlavného terminálu  asi každú polhodinu, cena je 7000 guaraní (11/2015). Lístok sa kupuje buď v búdke na stanici alebo aj v autobuse. Cesta trvá asi hodinu. Z nejakého mne neznámeho dôvodu cesta z Trinidad späť do Encarnación stála 10 tisíc guaraní (zakúpená priamo v autobuse).

Z Trinidadu sa dá k misii Jesús dostať autobusom, ktorý jazdí každú pol hodinu až hodinu – stačí sa postaviť na správnu cestu vedúcu týmto smerom (kúsok od vchodu k misii v Trinidad, stačí sa opýtať v obchode). Pri vchode k Trinidad zvyknú tiež postávať taxikári, ktorí vás k misii Jesús odvezú, počkajú na vás a privezú naspäť do Trinidad (cesta je pomerne krátka, asi 10-15 minút). Taxikári si za túto službu účtujú zruba 40-50 tisíc guaraní (11/2015).


Kedy sem cestovať?

Najlepším obdobím je apríl až október, keď je chladnejšie a menej zrážok. V Paraguaji sú však zrážky rozložené pomerne rovnomerne počas celého roka, takže sa dá navštíviť celoročne. V lete (december – február) sú teploty vcelku vysoké, ale dá sa to zniesť (výnimočne až 40 stupňov, ale to je skôr výnimka).


Ako sa tu pohybovať?

V rámci jednotlivých misíi len pešo, medzi misiami viď odstavec “Ako sa sem dostať?”.


Kde sa ubytovať?

Možnosti ubytovania priamo v okolí misií sú obmedzené (ale existujú a pri Jesús sa dá dokonca zdarma kempovať). Väčšina ľudí sem však prichádza v rámci jednodenného výletu z Enarnación, prípadne dokonca z argentínskeho Posadas na druhej strane rieky Paraná.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie