Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Francúzska Polynézia / Tajomné a exotické Tahiti – čierne perly i pláže
Francúzska Polynézia

Tajomné a exotické Tahiti – čierne perly i pláže

28. september 2015 autor 0
Arahurahu Marae

Tahiti je jeden z ostrovov vo Francúzskej Polynézii, ktorá sa rozprestiera na ploche porovnateľnej s rozlohou celej EÚ. Ak by sme však počítali len rozlohu súše, bez vody, tak by všetky jej ostrovy dokopy boli veľké asi ako Mallorca. A najlepšie na tom je to, že sa technicky jedná (takmer) o súčasť EÚ. Takže pokiaľ sa rozhodnete Tahiti, či iný ostrov Francúzskej Polynézie, navštíviť, nebudete potrebovať víza, dokonca ani spiatočnú letenku. Teda, ak by som mal byť presný, tak Francúzska Polynézia je francúzske zámorské územie, takže na občiansky preukaz tam môžu cestovať len Francúzi, ostatní občania EÚ nie.

Tahiti, ktoré kedysi prilákalo aj slávneho maliara Paula Gauguina, je jednoducho tropický raj, ako si ho väčšina z nás predstavuje. Keby sa nachádzal geograficky v Európe, ťažko by mal konkurenciu. Má však “smolu” v tom, že sa nachádza vo Francúzskej Polynézii, kde je väčšina z asi stovky ostrovov ako z katalógov cestoviek. Tahiti má tak okolo seba silnú konkurenciu a zrejme jedným z najťažších kalibrov je svetoznáma destinácia Bora Bora. V čom má ale Tahiti nespornú výhodu je fakt, že je hlavným ostrovom celej Francúzskej Polynézie a tak drvivá väčšina turistov musí prejsť tadiaľto i v prípade, že majú namierené na niektorý iný z ostrovov.

My sme na Tahiti dorazili v rámci cesty Oceániou, takže skupina domorodcov hrajúcich lokálne pesničky na letisku na privítanie, ani statné paničky s kvietkom za uchom vykonávajúce pasovú kontrolu, nás neprekvapia. Tentokrát sme pre zmenu zvolili domáce ubytovanie vysoko na kopci v rezidenčnej štvrti neďaleko hlavného mesta Papeete. Časť svojho domu tu prenajíma francúzsko-polynézsky pár, Ludo a jeho exotická manželka. Keďže v čase nášho príletu sú obaja v práci, vyzdvihuje nás na letisku Ludova matka, ktorá nás odváža do nášho dočasného domova. Z kopca je krásny výhľad na more, ako aj neďaleký ostrov Moorea. Po návrate majiteľa dostávame ešte inštruktáž o užitočných veciach, ako napríklad že je treba upratať záhradné stoličky, lebo na nich inak spia kohúty. Mimochodom sliepky a kohúty sú kupodivu v oceánii značne rozšírené, dokonca aj ako divo žijúce zvieratá.

Na druhý deň vyfasujeme 25-ročný autiak Suzuki Samurai JX v krikľavo zelenej farbe (na ktorú je Ludo obzvlášť hrdý, lebo si ho maľoval sám) a vyrážame na prieskum ostrova. Prvá zastávka je v hlavnom “meste” Tahiti a vlastne celej Francúzskej Polynézie, Papeete. Aj keď do mesta prúdia hordy áut po jedinej diaľnici v celej krajine, samotné centrum si žije pomerne kľudným životom. Celkovo je atmosféra vo Francúzskej Polynézii veľmi uvoľnená a nikde som nemal pocit, že by sa ľudia od práce šli pretrhnúť. Otváracia doba v obchodoch na väčšine miest trvala asi 4 až 5 hodín, takže lokálnym obyvateľom môže Papeete prísť ako hektické veľkomesto. Jedinými zaujímavosťami tu pre turistu zrejme sú prímorská promenáda, katedrála Notre-Dame a miestne trhy. Tržnica však nepredáva len klasické artikly ako ovocie a zelenina, ale i základný miestny exportný artikel. Francúzska Polynézia je totiž známa pestovaním čiernych perál, ktoré exportuje do celého sveta. Papeete je tak najlepším miestom, kde môžete tieto čierne perly a šperky z čiernych perál zakúpiť. Cenové rozpätie je pomerne široké (závisí od mnohých faktorov, vrátane veľkosti, tvaru či kvality povrchu perly) a tie najmenšie perly je možné kúpiť už za 5 dolárov.

Nasadáme teda do nášho zeleného draka a pokračujeme v ceste okolo ostrova v smere hodinových ručičiek. Šoferóvanie Suzuki je trošku posilňovňa, pretože auto nemá posilňovač riadenia a radenie rýchlostí je tiež vcelku rozcvička. To nám však nebráni v tom, aby sme dorazili na Venušin mys, najsevernejší výbežok ostrova Tahiti. Nachádza sa tu pláž s čiernym pieskom, ktorý vidím vo svojom živote prvýkrát. Čierny piesok vďačí za svoje sfarbenie faktu, že je odlišného pôvodu (sopečného) než klasický biely piesok. Čierny piesok je zároveň oveľa jemnejší (vyzerá skoro ako prach) a preto sa neodporúča sem príliš ťahať elektroniku, pretože sa do nej ľahko môže dostať. Čierny piesok však zároveň spôsobuje, že (aspoň podľa mňa) pláž vyzerá tak trošku špinavo (aj keď je úplne čistá). Tahiti je čiernymi plážami známe a väčšina jeho pláží disponuje pieskom práve tejto farby. Nájdu sa však i klasické biele pláže.

Okrem čiernej pláže sa na Venušinom myse nachádza niekoľko stavieb, väčšinou pamiatkového charakteru. Nájdeme tu “historický” maják z 19. storočia, ale napríklad i pamätníky jednotlivým výpravám, ktoré objavili Tahiti, vrátane tej, ktorú viedol James Cook. Ten na tomto mieste pozoroval prechod Venuše popred Slnko a preto toto miesto dostalo názov Venušin mys. Okrem toho je tu pomník lode Bounty alebo Duff, ktorá sem priviezla prvých misionárov.

Pokračujúc v ceste okolo ostrova prichádzame k vodopádom Faarumai, nazývané niekedy aj jednoducho Tri vodopády (Les Trois Cascades). Oblasť okolo vstupu do areálu je úplne opustená, sedí tú len jedna starenka, ktorá predáva ovocie (aj keď netuším komu, keďže tu nikto nie je). Hneď pri vstupe je varovanie, že pod hrozbou pokuty je zakázane vstupovať k vodopádom, pokiaľ je most uzavretý. Po chvíľke zisťujeme, že tomu tak je i dnes a most je prehradený reťazou. Reťaz sa síce dá preskočiť, ale pokutu riskovať nechceme. Vraciame sa teda k starenke a kupujeme si nejaké to exotické ovocie a pýtame sa na vodopády. Starenka nám zvláštnou francúzštinou hovorí, že tam kľudne môžeme ísť, že dnes policajti kontrolovať neprídu. Naberáme teda odvahu a preskakujeme reťaz na moste, aby sme si po krátkej chôdzi mohli pozrieť spomínané vodopády.

Cesta okolo Tahiti je lemovaná mnohými jazierkami vyvierajúcimi spod skaly, ktorá tvorí jadro celého sopečného ostrova. Dávame si pri jednom z týchto jazierok pauzu a pozeráme na Tahiti Iti, cieľ našej dnešnej cesty. Ostrov Tahiti sa totiž skladá v skutočnosti z dvoch ostrovov zrastených ako siamské dvojičky – väčšieho Tahiti Nui a menšieho Tahiti Iti.

Naše zelené Suzuki sa teda driape po neudržiavanej ceste smerom na vyhliadku Taravao, za zvedavých pohľadov kráv a koní, ktoré sa pasú všade okolo. Z vrcholu Taravao je výborný výhľad na veľký ostrov Tahiti Nui a je možné tu krásne vidieť to, čo nám povedal už náš domáci Ludo – zatiaľ čo viac osídlený sever ostrova sa teší zväčša dobrému počasiu, na jeho južnej strane prší takmer každé popoludnie.

Tahiti preslávil francúzsky post-impresionista Paul Gauguin, ktorý sem vyrazil už na konci 19. storočia. Ako svoje sídlo nakoniec zvolil osadu Papeari, pretože sa mu nepáčilo príliš európske Papeete. Tu žil životom nomáda a namaľoval mnoho známych obrazov Tahiťaniek. Dnes tu stojí jemu venované múzeum a botanická záhrada, ktoré mali byť našou ďalšou zastávkou – bohužiaľ však v dobe našej návštevy boli z nám neznámeho dôvodu zatvorené.

Pokračovali sme teda ďalej v krúžení okolo ostrova na našu poslednú zastávku, Marae Arahurahu. Marae je označenie prastarého rituálneho a náboženského miesta pôvodných obyvateľov ostrova. Tieto miesta slúžili ako chrámy a zároveň centrá jednotlivých skupín obyvateľstva. Podobné stavby (ak sa to tak dá nazvať) je možné nájsť v celej Polynézii, nielen v tej Francúzskej. Marae vyzerá v podstate ako taký väčší zeleninový záhon, niekedy s viac vrstvami, po ktorom sú nahodne rozmiestnené obrie vidličky a kamenné sošky. Najlepšie to ale asi ilustrujú priložené fotky. Každopádne Marae Arahurahu je najlepšie reštaurovane marae v celej Francúzskej Polynézii, takže pokiaľ chcete vidieť, ako vyzerali posvätné miesta dávnych Polynézanov, toto je to pravé miesto.

Tahiti má ideálnu veľkosť na jednodňový výlet – cesta okolo neho má zhruba 100 kilometrov, takže sa dá v pohode autom obkrúžiť celý za jeden deň aj so zastávkami na zaujímavých miestach či nákupmi perál na miestnom trhu. Pokiaľ budete mať krúženia dosť, môžete si dať pauzu a relaxovať na niektorej z pláží (všetky pláže sú verejné) s čiernym alebo bielym pieskom.

Ako sa sem dostať?

Hlavné mesto Papeete disponuje medzinárodným letiskom, ktoré slúži ako hlavný letecký uzol pre celú Francúzsku Polynéziu (stále je to však pomerne maličké letisko, s nutným minimom služieb). Všetky medzinárodné lety (až na pár výnimiek) smerujú práve sem.

Kedy sem cestovať?

Obdobie dažďov na Tahiti trvá od novembra do apríla. Dá sa však bez problémov navštíviť celoročne.

Ako sa tu pohybovať?

Najefektívnejším spôsobom, ako sa po ostrove pohybovať, je prenajať si auto alebo skúter.

Hromadná doprava existuje, ale aj keď je možné sa ňou dostať i do odľahlejších častí ostrova, bude to značne na úkor času.

Pokiaľ sa chcete pohybovať len po hlavnom meste Papeete, nebudete potrebovať žiadny dopravný prostriedok a vystačíte si s vlastnými nohami.

Kde sa ubytovať?

Francúzska Polynézia žije z turizmu, takže turistická infraštruktúra je plne rozvinutá. Zároveň sa však jedná o pomerne drahú krajinu a to sa týka i cien ubytovania. Pokiaľ však netrváte na tom, aby ste bývali priamo na pláži, určite nájdete ubytovanie, ktoré vám do rozpočtu vojde.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Francúzskej Polynézii.

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie