Rusko

Sergijev Posad – duchovné centrum Ruska

0
Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky (Uspenskij sobor)

Kde bolo, tam bolo (v Rusku), žil raz (v 14. storočí) jeden jeden chlapec, ktorý sa volal Bartolomej (po rusky Varfolomej). Tento chlapec bol od malička vraj veľmi inteligentný, bohužiaľ sa však nemohol naučiť čítať (asi bol dyslektik). Našťastie sa mu jedného dňa zjavil anjel v podobe starca a dal mu zjesť svätý chlieb – po týchto raňajkách jeho dyslexia zmizla a chlapec už nemal problém s čítaním. Čistá pravda.

Bartolomejov brat Stefan žil neskôr ako mních v Moskve a zrejme v ňom našiel Bartolomej inšpiráciu pre rozhodnutie odísť z Radoneže a sa stať taktiež mníchom. Poňal však svoj prístup oveľa ortodoxnejšie, než v kláštore žijúci Stefan a odobral sa do hlbokého lesa žiť ako mních – pustovník. Prijal meno Sergej (Sergius) a usídlil sa na kopci zvanom Makovec, kde si postavil chatrč a malú kaplnku zasvätenú sv. Trojici. Tak vznikol základ budúceho Kláštora sv. Trojice – sv. Sergeja.

Postupne sa k Sergejovi pridávali ďalší a ďalší mnísi a v čele s ním vybudovali prosperujúci kláštor, ktorého sláva sa rozšírila v celej krajine. Sergej bol 60 rokov po svojej smrti kanonizovaný (nie vystrelený z kanóna, ale prehlásený za svätého) a tak končí rozprávka o svätom Sergejovi Radonežskom, ktorý sa tak stal patrónom Ruska. Kláštor sv. Trojice a sv. Sergeja (rus. Svjato Troickaja-Sergieva Lavra) je dnes najdôležitejším kláštorom v Rusku a je považovaný za duchovné centrum celej krajiny. Kláštor je zároveň súčasťou tzv. zlatého kruhu okolo Moskvy a taktiež je samostatnou položkou na zozname svetového dedičstva UNESCO.

V bezprostrednej blízkosti kláštora vznikla dedinka Sergijev Posad, kde mnísi outsourcovali svetské povinnosti a dedinčania si tak mohli zarobiť nejaký ten rubeľ. Dnes je Sergijev Posad je už malé mestečko, ťažiace najmä z turistického i pútnického záujmu o kláštor. Leží asi 70 kilometrov na severovýchod od Moskvy a cesta miestnym vlakom (tzv. električkou) sem trvá asi hodinu a pol. Od vlakovej stanice vás potom bude deliť už len pár krokov od ulice Sergijevskaja, ktorá vás privedie až ku kláštoru.

Opevnenie

Stredoveké kláštory nemali ľahký život nielen kvôli tomu, že museli byť sebestačné a prežiť z toho, čo si vypestujú, prípadne čo dostanú, ale taktiež sa museli často brániť nájazdom rôznych agresívnych kmeňov, zväčša inovercov. Preto väčšie kláštory vždy disponovali opevnením a Kláštor sv. Trojice a sv. Sergeja nie je výnimkou. Hrubé obvodné opevnenie je možné vidieť i dnes. Neďaleko opevnenia stojaca socha veľkého učiteľa V. I. Lenina však pripomína, že nie vždy musí byť nepriateľ zákonite inej národnosti. Komunisti totiž kláštor, ktorý bol v 19. storočí najbohatším kláštorom v Rusku, zatvorili a dali zničiť jeho vzácne zvony.

Brána

V opevnením sa nachádza niekoľko veží a jedna z nich, zasadená do jeho východnej steny, slúži ako vstupný bod do kláštora. Brána je bohato zdobená freskami zvnútra a taktiež na fasáde orientovanej dovnútra kláštora a sčasti je koncipovaná ako malý kostol. Za bránou taktiež nájdete obchodík s miestnymi výrobkami – najmä výborným pečivom, ale v prípade smädu môžete siahnuť i po mníchmi vyrábanom tradičnom kvase.

Chrám Zosnutia a Boris Godunov

Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky (rus. skrátene aj Uspenskij Sobor) dal uprostred areálu kláštora v 17. storočí postaviť Ivan Hrozný podľa vzoru chrámu rovnakého mena v Kremli. Ide o typický ruský ortodoxný chrám, plný fresiek a ikon a so zlato zdobeným ikonostasom. Chrám Zosnutia je masívnou stavbou, ktorá pôsobí navonok pomerne prísne, jeho zjav však zjemňuje päť kupol natretých na modro a zlato. Bohužiaľ vo vnútri chrámu nie je možné fotografovanie. Pri jednej zo stien leží hrobka ukrývajúca pozostatky Borisa Godunova, ruského cára, a jeho rodiny.

Katedrála sv. Trojice a Chrám Ducha Svätého

Ešte staršie, než Chrám Zosnutia, sú v kláštore dva chrámy – Katedrála sv. Trojice a Chrám Ducha Svätého (celým názvom Chrám zostúpenia Ducha Svätého na apoštolov). Oba boli postavené v 15. storočí a sú tak najstaršími v celom meste Sergijev Posad. Katedrála sv. Trojice je hlavným chrámom kláštora a uchováva strieborný hrob s pozostatkami zakladateľa kláštora, sv. Sergeja Radonežského. Zároveň sa tu nachádza ikonostas z 15. storočia, ktorý je jedným z najstarších zachovaných ikonostasov vôbec.

Chrám Ducha Svätého je malý kostolík, ktorý je výnimočný tým, že disponuje i zvonicou, čo je pomerne atypickým prvkom v ruskej ortodoxnej chrámovej architektúre. Tento malý kostolík je o niečo mladší, než Katedrála sv. Trojice. Opäť bohužiaľ, fotografovanie je v oboch chrámoch zakázané.

Zvonica

Najvyššou stavbou kláštora je so svojimi 88 metrami zvonica z 18. storočia, ktorá bola v dobe svojej konštrukcie jednou z najvyšších stavieb Ruska. Zvonica je dobre viditeľnou dominantou zo všetkých strán kláštora a v jej štyroch úrovniach sa kedysi nachádzalo 42 zvonov. Väčšina z nich, vrátane toho najväčšieho, bola zničená komunistami. Vnútro zvonice je zdobené podobne, ako v chrámoch – kopcom fresiek a zlata.

Refektórium

Refektórium je vo všeobecnosti hala, určená pre mníchov ako jedáleň a preto väčšinou máva pomerne skromný charakter. Refektórium sv. Sergeja (rus. Trapeznaja) je však spolu s priliehajúcim chrámom sv. Sergeja je jednou z najopulentnejších stavieb v kláštore – bohato zdobené interiéry freskami a obrovský ikonostas pokrytý zlatom predstavujú dôstojných reprezentantov baroka – obe spojené stavby pochádzajú z konca 17. storočia a samotné refektórium bolo kedysi najväčšou sálou v celom Rusku – i to ukazuje, aký dôležitý a bohatý tento kláštor kedysi bol. Pred refektóriom potom ešte stojí menší a skromnejší kostolík sv. Michala, ktorý tak ešte viac zvýrazňuje veľkosť refektória.

Ďalšie stavby

V Kláštore sv. Trojice a sv. Sergeja sa nachádza mnoho ďalších stavieb, ide predsalen o obrovský areál. Stojí to napríklad maličká ale bohato zdobená Kaplnka nad studňou, ktorá bola postavená v 17. storočí nad novo objaveným prameňom vody. Za zmienku stoja i ďalšie stavby, z ktorých väčšina však už nie je prístupná verejnosti – napríklad Sakristia z 18. storočia, ktorá uchováva vzácne poklady darované kláštoru (časť z nich je prístupná ako múzejná expozícia a tiež sa tu nachádza obchod so suvenírmi – hlavne obrázkami svätcov), mníšska ubytovňa a nemocnica zo 17. storočia, pokladnica alebo tiež cársky palác z rovnakého obdobia.

Je treba myslieť na to, že kláštor je stále aktívnym duchovným centrom a preto je mnoho jeho častí prístupných len mníchom, ktorí tu stále žijú a pracujú. Kláštor priťahuje veľa turistov, ale stále ide v prvom rade o pútnické miesto pre ruských veriacich.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Rusku.


Ako sa sem dostať?

Vlakom

Sergijev Posad je dostupný veľmi pohodlne vlakom z Moskvy.

Vlaky odchádzajú zo stanice Jaroslavskij vokzal a je možné cestovať obyčajným (1.5 hodiny, 140 rubľov) alebo expresným (1 hodina, 180 rubľov) vlakom (ceny z – 7/2015). Je tak možné absolvovať návštevu mesta Sergijev Posad z Moskvy ako jednodenný výlet, prípadne ak si privstanete tak i poldenný výlet.

Je dobré si overiť časy odjazdov deň vopred, vlaky v Rusku zvyknú mať vysokú frekvenciu ráno a poobede, ale medzitým často môže byť aj niekoľkohodinové hluché miesto bez spojenia.


Kedy sem cestovať?

Ideálnym obdobím pre cestovanie je tu leto, rovnako ako zrejme vo väčšine Ruska.


Ako sa tu pohybovať?

Sergijev Posad je malé mesto a pre jeho prieskum nie je potrebný žiadny dopravný prostriedok, než vlastné nohy.


Kde sa ubytovať?

Väčšina turistov sem prichádza na poldňový alebo celodenný výlet z Moskvy a tak si ubytovanie zariadi tam. Je zrejme zbytočné sa v meste zdržiavať i cez noc.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie