Uzbekistan

Samarkand – srdce Timúrovej ríše na Hodvábnej ceste

0
Registan

“Kto otvorí môj hrob, vypustí ešte hroznejšieho dobyvateľa, než som bol ja.” – nápis na hrobe dobyvateľa Timúra.

Samarkand leží v srdci Strednej Ázie a je jedným z najstarších nepretržito obývaných miest na svete. Aj keď leží na území dnešného Uzbekistanu, prevládajúcou etnickou skupinou v meste sú Tadžikovia, čo bolo spôsobené snahou bývaleho Sovietskeho zväzu o oslabenie etnických vplyvov v tomto regióne. Dnešné hranice krajín tak nerešpektujú etnické rozloženie obyvateľstva, čo má za následok občasné napätie medzi jednotlivými krajinami.

I v minulosti však boli udalosti súvisiace  s týmto mestom búrlivé. Vzhľadom k jeho výhodnej obchodnej polohe na tzv. Hodvábnej ceste a snahe o jej kontrolu viacerými mocnosťami v regióne sa i Samarkand stal niekoľkokrát vojnovou korisťou. V antických časoch mesto dobyl Alexander Macedónsky a Gréci ho pomenovali Maracanda. Neskôr sa dostalo pod nadvládu Peržanov. V nasledujúcom období sa stal Samarkand skutočne kozmopolitným mestom a koexistovalo tu vedľa seba množstvo rôznych náboženstiev, vrátane kresťanstva, zoroastriánstva, judaizmu alebo aj budhizmu.

Všetko zmenilo dobytie mesta Arabmi a príchod islamu, na ktorý musela väčšina obyvateľstva konvertovať. Skutočné peklo ale Samarkand zažil v 13. storočí, keď ho Džingischán a ničivé mongolské vojsko prakticky zmietli z povrchu zemského. Mesto však povstalo z popola ako vták Fénix v 14. storočí vďaka Timúrovi – zrejme najslávnejšiemu vládcovi, ktorý v týchto končinách žil a ktorý si zo Samarkandu spravil hlavné mesto svojej Timúrskej ríše a založil tiež vládnucu Timúrovu dynastiu.

Bibi Chanym

Timúrovi, mongolsko-turkickému vojvodcovi a neskôr kráľovi Timúrskej ríše, sa podarilo dobyť obrovské územia, okrem strednej Ázie dobyl Perziu i časť Indie a zaútočil dokonca i na Mongolsko a Čínu a taktiež rozdrvil armádu osmanských Turkov. Aj keď v je Timúr spomínaný v rôznych dielach a v Európe vládne pomerne romantická predstava o jeho dobyvateľstve, v skutočnosti sa veľmi nelíšil od iných mongolských nájazdníkov – šlo o krutého dobyvateľa a ničiteľa, ktorý plienil mestá a zotročoval ich obyvateľov. Pomohol taktiež inému mongolskému dobyvateľovi, Tochtamišovi, v boji proti Rusku a spoločne vypálili Moskvu.

Keď sa Timúr na konci 14. storočia vrátil z úspešnej výpravy proti Indii, kde dobyl Dilí, rozhodol sa poďakovať Alahovi a dal postaviť veľkolepú mešitu Bibi Chanym (angl. transkripcia Bibi Khanym). V 15. storočí šlo o jednu z najväčších a najkrajších mešít na svete. Neskôr mesto začalo upadať a ešte pred sto rokmi boli z mešity len ruiny. Dnes však už môžete mešitu vidieť v zrekonštruovanej forme, spolu s dvomi fasádami, štyrmi minaretmi a veľkým nádvorím, na ktorom sa nachádza veľký kamenný stojan na Korán, ktorý pochádza ešte z Timúrovej éry.

Šach-i-Zinda

Veľký rozmach Samarkandu demonštruje i jeho nekropolis, nazývaný i Šach-i-Zinda (angl. transkripcia Shah-i-Zinda) – v preklade z perzštiny “Žijúci kráľ”. Nekropolis bol budovaný najprv postupne v 9. až 14. storočí a podľa legiend je tu pochovaný i Mohamedov bratranec Kusam ibn Abbás. V dobe Timúrskej ríše nastal najväčší rozmach nielen celého Samarkandu, ale i jeho nekropoly – väčšina budov pochádza práve z tohto obdobia. Tieto budovy samozrejme slúžia ako mauzóleá, kde boli pochovaní rôzni dôležití príslušníci kráľovskej rodiny, aristokracie a duchovenstva. Nachádzajú sa tu okrem iného i mauzóleá postavené pre Timúrovu sestru alebo neter. Mauzóleá sú väčšinou rozmiestnené okolo úzkej centrálnej uličky, ku ktorej vedie schodisko. Toto schodisko je údajne magické a pokiaľ budete počítať počet schodov pri výstupe smerom nahor, tak by vám malo vyjsť iné číslo, než pri chôdzi smerom dolu. Mne vyšlo teda rovnaké, takže zrejme len mali starí obyvatelia mesta problémy s počtami.

Guri Amir

Samotný vládca Timúr však nie je pochovaný v nekropoli Šach-i-Zinda. Vzhľadom k tomu, že Timúr sa samozrejme pokladal za človeka dôležitejšieho, než akýkoľvek iný smrteľník, postavil si vlastnú parádnu hrobku v meste Šachrizábz. Občas však ani najmocnejší kráľ nič nezmôže proti svojvôli počasia – Timúr zomrel na jednej zo svojich výprav proti Číne a keďže cesta do Šachrizábzu bola zaviata snehom, pochovali tohto krutovládcu v Samarkande v mauzóleu Guri Amir (niekedy aj Gur-e Amir), čo znamená Hrobka kráľa. Mauzóleum Guri Amir je pomerne jednoduchá, ale zároveň bohato zdobená stavba a okrem hrobu samotného Timúra tu môžete vidieť i hroby jeho synov a vnukov (vrátane Ulugbeka), ktorí taktiež vládli jeho veľkej ríši.

Zaujímavosťou je, že na hrobke Timúra bol nápis “Kto otvorí môj hrob, vypustí ešte hroznejšieho dobyvateľa, než som bol ja.”. Sovietski archeológovia na toto varovanie nedbali a údajne v rovnaký deň, keď otvorili Timúrov hrob, spustil Hitler operáciu Barbarossa, ktorá bola najväčšou inváziou do Sovietskeho zväzu v histórii.

Ulugbekovo observatórium

V mauzóleu Guri Amir leží taktiež Timúrov vnuk Ulugbek (Ulugh Beg – Veľký vládca), ktorý sa preslávil najmä na poli vedy – hlavne astronómie a matematiky. Tento učenec, ktorý je považovaný za jedného z najväčších vedcov svojej doby, dokázal vypočítať dĺžku roka oveľa presnejšie, než o mnoho neskôr Mikuláš Kopernik alebo Tycho de Brahe. Naviac veľmi presne vypočítal sklon zemskej osi. Taktiež dokázal určiť tabuľkové hodnoty goniometrických funkcií sínus a tangens presnejšie, než ktokoľvek pred ním. Pre jeho vedeckú prácu najmä na poli astronómie mu slúžilo observatórium, ktoré slúžilo škole – medrese, dnes známej aj pod názvom Ulugbekova medresa (viď nižšie). Súčasťou Ulugbekovho observatória bol veľký oblúk vykopaný v zemi, ktorý slúžil pre presné určenie poludnia.

Ulugbek bol na jednej strane Einsteinom svojej doby, zároveň však bol omnoho menej schopný vládca, než jeho predchodcovia. Aj keď vyhral niekoľko bitiek s inými rodinnými príslušníkmi Timúrovskej dynastie, ktorí si nárokovali na post následníka trónu a taktiež vyplienil niekoľko miest a vyvraždil ich obyvateľstvo, nedokázal udržať situáciu v ríši vo svojich rukách a vzopreli sa mu dokonca i jeho vlastní synovia, z ktorých jeden ho dal popraviť počas púte do Mekky. Ulugbekovo observatórium bolo zničené náboženskými fanatikmi v 15. storočí a archeológovia ho znovuobjavili až v storočí minulom. Dnes je tu možné vidieť zrekonštruované observatórium ako aj to, čo zostalo z Ulugbekovho sextantu.

Ulugbek je však aj tak považovaný za historicky najväčšiu postavu na poli vedy v oblasti Strednej Ázie.

Redžistan

Srdce celého mesta Samarkand tvorí námestie Redžistan (angl. prepis Registan), čo v perzštine znamená Piesočné miesto alebo aj Púšť. Veľké dláždené námestie je lemované z troch strán tromi medresami (školami) postavenými postupne v 15. až 17. storočí.

Najstaršou medresou je Ulugbekova medresa, ktorú dal postaviť vyššie spomínaný vládca a učenec. Ulugbekova medresa patrila v 15. storočí, keď bola postavená, k najvýznamnejším univerzitám celého moslimského sveta. Dnes ju je možné obdivovať v zrekonštruovanej podobe s krásne dláždenou fasádou a rozľahlým nádvorím, ktoré disponuje i mešitou a ubytovňou pre študentov.

Pokiaľ podplatíte niektorého z miestnych strážcov (7-8 tisíc sumov by malo stačiť), odomkne vám dvere do jedného z minaretov Ulugbekovej medresy a vy budete môcť vyliezť až na jeho vrchol a z úzkeho otvoru v jeho strope sa vystrčiť von a obdivovať okolie Redžistanu a celého starého i nového mesta Samarkand z vtáčej perspektívy.

Oproti Ulugbekovej medrese stojí medresa Šer-Dor (Sher-Dor), čo v preklade znamená Medresa s levmi. Ide opäť o bohato zdobenú medresu lemovanú minaretmi a jej názov je založený práve na fakte, že na jej fasáde sú vyobrazené levy, čo bolo pomerne flagrantné porušenie moslimského zákazu vyobrazovania akýchkoľvek živých bytostí. Táto medresa pochádza zo 17. storočia, čiže je výrazne mladšia, než Ulugbekova škola.

V strede stojí medresa Tilya-Kori, v preklade Pozlátená medresa. Táto stavba na rozdiel od predchádzajúcich dvoch nedisponuje minaretmi a slúžila najmä ako ubytovňa pre študentov a mešita. Pochádza taktiež zo 17. storočia a je najmladšou zo všetkých troch medries na Redžistane. Ako jej názov napovedá, je bohato zdobená, najmä zlatom a je tak najviac dekorovanou stavbou na Redžistane. V jej vnútri sa nachádza i malá expozícia so starými fotografiami Redžistanu.

Siyob Bazár

Pokiaľ už budete mať pamiatok dosť, môžete zavítať na hlavný trh v Samarkande – Siyob Bazaar. Chodia sem nakupovať turisti i miestni, takže sa tu dajú kúpiť nielen suveníry, ale i užitočné veci do domácnosti alebo jedlo. Odporúčam najmä výborný čerstvý tradičný uzbecký chlieb. Samotný bazár nepôsobí veľmi útulne a postráda typickú stiesnenosť a preplnenosť blízkovýchodných bazárov. Prednosť tu jednoducho dostala praktická stránka predaja.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Uzbekistane.


Ako sa sem dostať?

Vlakom

Z Taškentu sa do Samarkandu dá dostať vlakom, k dispozícii sú veľmi pohodlné (turistické) vlaky. Cesta trvá asi 3 hodiny, ale lístky odporúčam rezervovať aspoň 2-3 dni vopred (priamo na stanici), pretože deň vopred bývajú už vypredané.

Zdieľaným taxíkom

Zdieľané taxíky odchádzajú z Taškentu z autobusovej stanice Sobir Rahimov. Cena (9/2013) je zhruba 25 tisíc sumov za osobu (asi 10 USD), pokiaľ sa dokážete dohovoriť rusky a zatajiť, že ste turista alebo ak viete vytrvalo vyjednávať.


Kedy sem cestovať?

Jar a jeseň sú najlepšími obdobiami pre návštevu Samarkandu. V lete a v zime sú teploty trochu nepríjemné pre prechádzanie sa po meste.


Ako sa tu pohybovať?

Samarkand je pomerne malé mesto a je možné bez problémov ho preskúmať pešo.

Na vzdialenejšie miesta (napr. Ulugbekovo observatórium alebo Šach-i-Zinda) sa môžete jednoducho odviezť s niekým miestnym – stačí zamávať na ktorékoľvek auto idúce vaším smerom a nechať sa odviezť kam potrebujete za tisíc sumov.


Kde sa ubytovať?

Samarkand je turisticky orientované mesto a preto tu nie je problém nájsť ubytovanie za rozumnú cenu.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie