Kotor je mestečko na Jadranskom pobreží, skryté v Kotorskom zálive, ktorý vytvára prírodný fjord Jadranského mora. Ide zrejme o najkrajšie mesto Čiernej Hory a jedno z najkrajších na Jadranskom pobreží vôbec – môže smelo konkurovať Dubrovníku, síce nie veľkousťou, ale rozhodne svojou krásou. Čiernohorské pobrežie Jadranu je plné pekných historických miest a Kotorský záliv obzvlášť, ale Kotor nad nimi jednoducho vyniká.
Vzhľadom k jeho polohe je jasné, že si Kotor musel prejsť pomerne turbulentnou históriou. V staroveku bol založený zrejme ako grécka kolónia, neskôr mu vládli Rimania a Byzantínci. V stredoveku sem postupne prišli Slovania a Kotor sa dostal pod nadvládu Bulharskej a neskôr Srbskej ríše. Od 15. do 18. storočia patrilo pod kontrolu Benátok, čo malo rozhodujúci vplyv na dnešný vzhľad mesta. Kotor má totiž typickú benátsku architektúru a zrejme práve preto sa toto kamenné opevnené mesto teší toľkej obľube u turistov.
Kotor, ako benátska dŕžava, bol niekoľkokrát obliehaný aj Turkami, ale tým sa nikdy nepodarilo trvalejšie na tomto území usadiť. Po benátskej nadvláde získal Kotor Napoleon, na základe víťazstva nad Rakúskom a následnom podpise Bratislavského mieru (áno, v Bratislave). Po porážke Napoleona následná nadvláda Rakúska trvala do konca prvej svetovej vojny, potom nastala éra Juhoslávie a zvyšok histórie už poznáme.
Opevnené mesto
Pri príchode do Kotora je prvou vecou, ktorá návštevníka zaujme, masívne opevnenie, ktoré ho obkolesuje. Opevnenie má dnes samozrejme už len dekoratívnu funkciou, kedysi však pomáhalo brániť mesto pred častými útokmi. Zo severu ešte pred hradbami tvorí prirodzenú vodnú priekopu rieka Škurda.
Staré mesto
Hlavnou atrakciou Kotoru je najmä jeho Staré mesto, ktoré sa nachádza vo vnútri opevnenia. Budovy Starého mesta sú postavené z miestneho kameňa v typickom benátskom štýle. Pôsobia veľmi malebne a prechádzka jeho ulicami je veľmi príjemná. Mesto má veľmi uvoľnenú a romantickú atmosféru, ktorej napomáha aj fakt, že celé Staré mesto je výhradne pešou zónou.
Hneď za hlavnou bránou sa nachádza hlavné námestie – Trg od oružja (Námestie zbraní). V meste sa nachádza niekoľko ďalších menších námestí a uličiek. Staré mesto je pomerne malé a preskúmať ho pešo netrvá dlho. Keďže je však veľmi malebné, je veľmi pravdepodobné, že si ho radi prejdete i viackrát.
Náboženstvo a kostoly
Väčšina kotorského obyvateľstva je ortodoxného kresťanského vierovyznania, zároveň je tu však značná chorvátska menšina, ktorá je rímsko-katolíckeho vyznania a Kotor je sídlom kotorského biskupa. Hlavným katolíckym kotorským chrámom je Katedrála sv. Trifóna, ktorá je zároveň najväčším kostolom v meste. Ide o jednu z najstarších katedrál v oblasti, aj keď do značnej miery zrekonštruovanú, pretože v roku 1979 bolo čiernohorské pobrežie poničené zemetrasením.
Srbská ortodoxná cirkev tu má taktiež vlastný svätostánok, ktorým je Chrám sv. Mikuláša. Kúsok od neho sa nachádza malý Kostol sv. Lukáša, ktorý je unikátny tým, že má ortodoxný i katolícky oltár. Zaujímavý je taktiež kostolík stojaci nad mestom, na kopci pod Pevnosťou sv. Jána (viď nižšie), od ktorého je dobrý výhľad na mesto. Tento kostolík je zasvätený Panne Márii.
Pevnosť sv. Jána
Vysoko nad mestom sa týči Pevnosť sv. Jána (v čiernohorčine aj sv. Ivana), ku ktorej môžete podniknúť výstup. Ten dá vcelku zabrať, obzvlášť za horúceho popoludnia, ale výhľad z nej na Kotor stojí za to. Rozprestrie sa pred vami okrem mesta aj celý Kotorský záliv ako na dlani a ani sa vám nebude chcieť zísť naspäť dolu.
Pevnosť na tomto kopci stála už za čias Byzantíncov a postupne bolo opevnenie posilňované a modifikované. Najväčšiu rolu zohrala Pevnosť sv. Jána v období Napoleonského impéria, keď mesto Kotor mali pod kontrolou Francúzi. Angličania, v snahe mesto dobyť, sa sem priplavili na lodiach a odvliekli svoje kanóny nad pevnosť, z ktorej začali ostreľovať mesto. To samozrejme nemohlo dlho takejto ofenzíve odolávať a po pár dňoch francúzska posádka musela Kotor odovzdať. Dnes je pevnosť verejne prístupná a zvedaví turisti ju môžu bez problémov celú preskúmať. Vstup do pevnosti sa platí už dolu v meste – vedú k nej dve prístupové cesty a obe sú strážené ľudmi, ktorí vyberajú vstupné od tých, ktorí sa chcú vydať na túru na kopec.