Rusko

Kostroma – rodisko poslednej cárskej dynastie na Volge

0
Ipatievský kláštor v Kostrome

Aj keď je dnes Kostroma pomerne malé a neznáme mestečko, v ruskej histórii zohralo párkrát dosť významnú úlohu. Leží vyše 300 kilometrov severovýchodne od Moskvy a asi 70 kilometrov od Jaroslavle. Rozprestiera sa okolo ústia riečky Kostromy do Volgy, najväčšej európskej rieky. Ruský veľtok tu síce ešte ani zďaleka nie je v plnej sile, ale jeho koryto je stále impozantné i tu a meria na šírku takmer kilometer.

Kvôli Volge sa však do Kostromy nezvykne chodiť. Mesto Kostroma je súčasťou tzv. Zlatého kruhu (v ruš. “zolotoe koľco”), čo je súbor viacerých miest v okolí Moskvy, ktoré disponujú historicky významnými kláštormi a chrámami. Väčšina z nich bola (alebo je) bohatá a preto často zdobená zlatom, odkiaľ zrejme pochádza spomínaný názov Zlatého kruhu. Kostroma je najvzdialenejším mestom Zlatého kruhu od Moskvy.

Rieka Kostroma, vpravo Ipatievský kláštor a vzadu v diaľke Volga, do ktorej sa Kostroma vlieva

Rieka Kostroma, vpravo Ipatievský kláštor a vzadu v diaľke Volga, do ktorej sa Kostroma vlieva

História

Kostroma nie je tak staré mesto, ako iné ruské mestá a dedinky v okolí. Bola založená pravdepodobne v polovici 12. storočia a spolu s inými ruskými mestami v tejto oblasti bola v roku 1238 vyplienená Mongolmi. V tomto období jej vládli rôzne kniežatá a neskôr bola súčasťou Moskovského veľkovojvodstva.

Moskva v tej dobe trpela neustálymi útokmi nepriateľov a v priebehu 50-tich rokov na prelome 14. a 15. storočia bola trikrát obliehaná a jej vládcovia (veľkovojvodovia) boli nútení utiecť preč z mesta. Pri týchto útekoch volili ako svoje útočisko práve Kostromu.

Vnútorné nádvorie Ipatievského kláštora v Kostrome

Vnútorné nádvorie Ipatievského kláštora v Kostrome

Ruský cár Boris Godunov dal v Kostorme postaviť obe jej najznámejšie stavby – Ipatievský kláštor a Kláštor Zjavenia Pána. Práve tieto kláštory (najmä ten prvý menovaný) sú dôvodom, prečo bola Kostroma zaradená do tzv. Zlatého kruhu, teda zoznamu najvýznamnejších kláštorných miest v okolí Moskvy.

A bol to práve Ipatievský kláštor, ktorý zohral významnú úlohu pri zmene vládnucej dynastie Ruského impéria. Rurikovci, ktorí boli jedným z najstarších vládnucich rodov v Európe, vládli na území dnešného Ruska už od 9. storočia. Na konci 16. storočia však ich vláda skončila a v roku 1612 bola koruna ruského cára ponúknutá Michailovi Romanovovi, ktorý žil práve v Kostrome v Ipatievskom kláštore.

Michail korunu prijal a stal sa Michailom I., prvým cárom dynastie Romanovovcov, ktorá vládla v Rusku až do konca 1. svetovej vojny, keď revolúciou vláda cárov v Rusku skončila.

Námestie Susanina (Susaninskaja ploščaď) v Kostrome a Kostromský krajský súd (vpravo)

Námestie Susanina (Susaninskaja ploščaď) v Kostrome a Kostromský krajský súd (vpravo)

V tomto období sa preslávil i legendárny sedliak Ivan Susanin, ktorý pomohol poraziť vojská Poliakov tak, že ich zaviedol hlboko do hôr, kde zomreli. Niektoré verzie legendy hovoria o schválnom navedení do močiarov, kde sa utopili. Ako to už u legiend býva, aj tá o Ivanovi Susaninovi je zrejme pravdivá len sčasti. Pravdou je, že Kostroma bola obliehaná a dobytá Poliakmi hneď dvakrát. Rusi Poliakov nakoniec vyhnali a Ivan Susanin sa stal národným hrdinom, spojeným práve s Kostromou. Preto tu nájdete mnoho odkazov naň – jeho sochu, či hlavné námestie pomenované priamo po ňom.

Z dôvodu, že práve tu bola ponúknutá prvému cárovi z dynastie Romanovcov cárska koruna, predstavovala počas vlády tejto dynastie Kostroma miesto dôležitého symbolického významu. Väčšina cárov Kostromu preto navštívila a podporovala najmä miestny Ipatievský kláštor. V kláštore je dodnes zachovaný drevený domček, v ktorom žil cár Michail Romanov.

Malý kostol v Ipatievskom kláštore v Kostrome

Malý kostol v Ipatievskom kláštore v Kostrome

Kostroma dnes

Keď mesto v roku 1773 zhorelo, cárovná Katarína Veľká sa postarala o jeho znovuvybudovanie. Z tohto obdobia pochádza veľká časť významných budov v centre mesta. Väčšina z nich je postavená v neoklasicistickom štýle, ktorý je ostatne pre obdobie Kataríny Veľkej typické, ako je možné vidieť i v Petrohrade.

Námestie Susanina (Susaninskaja ploščaď) v Kostrome a Kostromský krajský súd (vpravo)

Námestie Susanina (Susaninskaja ploščaď) v Kostrome a Kostromský krajský súd (vpravo)

V Kostrome sú budovy samozrejme oveľa skromnejšie, než v bývalej ruskej metropole. Centrum mesta sa sústredí okolo Námestia Susanina (Susaninskaja ploščaď), pomenovaného podľa spomínaného hrdinu odboja proti poľskej invázii. V čele námestia preto samozrejme stojí socha tohoto bájneho ruského hrdinu.

Socha Ivana Susanina na námestí pomenovanom po tomto legendárnom ruskom hrdinovi v Kostrome

Socha Ivana Susanina na námestí pomenovanom po tomto legendárnom ruskom hrdinovi v Kostrome

Na opačnej strane námestia potom stoja za pozornosť budovy Kostromského krajského súdu, Kostromskej radnice, väznice a tiež tzv. Požiarnej veže, ktorá je jednou z hlavných atrakcií mesta a dnes je domovom miestneho múzea.

Námestie Susanina (Susaninskaja ploščaď) v Kostrome a Požiarna veža, ktorá je dnes miestnym múzeom

Námestie Susanina (Susaninskaja ploščaď) v Kostrome a Požiarna veža, ktorá je dnes miestnym múzeom

Okrem budov z éry Kataríny Veľkej sa však na architektúre mesta bohužiaľ podpísalo i obdobie komunizmu, takže i v Kostrome nájdeme betónove molochy (napríklad miestna filharmónia) alebo typické paneláky.

Centrálne trhovisko a arkády

Ďalšou z atrakcií, ktorou je Kostroma známa, je miestne trhovisko. Sú preň charakteristické arkády, ktoré lemujú celý obvod budovy tržnice a ktoré skrývajú rôzne obchodíky a kaviarničky. Na vnútornom nádvorí sa potom nachádza samotné trhovisko, kam si miestni obyvatelia chodia nakúpiť potraviny.

Centrálna tržnica s arkádami v Kostrome

Centrálna tržnica s arkádami v Kostrome

Arkádami lemované tržnice sú v Kostrome v skutočnosti hneď dve a obe sa nachádzajú na hlavnom námestí Susaninskaja ploščaď. Sú umiestnené symetricky oproti sebe po oboch stranách námestia, pričom severnú časť okupuje Centrálna tržnica (Centralnyj rynok), zatiaľ čo južná časť je známa ako Gostinnyj dvor alebo aj Kostromskie torgovie rjady. Ide o jednu z najlepšie zachovaných neoklasicistických arkádových provinčných stavieb v Rusku, ktorá pochádza z obdobia po spomínanom veľkom požiari, ktorý zničil väčšinu mesta, teda z konca 18. storočia.

Tržnica Gostinnyj dvor s Chrámom sv. Spasiteľa pre obchodníkov a pocestných v Kostrome

Tržnica Gostinnyj dvor s Chrámom sv. Spasiteľa pre obchodníkov a pocestných v Kostrome

Vo vnútornom nádvorí tržnice Gostinnyj dvor sa potom týči Chrám sv. Spasiteľa, ktorý je typickým ortodoxným chrámom a slúžil ako svätostánok pre pocestných a obchodníkov.

Kláštor Zjavenia Pána

Neďaleko centra mesta na ulici Simanovskogo stojí kláštor, ktorý bol v histórii veľmi ťažko skúšaný a je domovom tzv. Fjodorovskej ikony Matky Božej, čo je jedna z najuctievanejších ikon na hornej Volge. Kláštor Bogoyavlensky (Zjavenia Pána) založil v 15. storočí Nikita, jeden z učenníkov sv. Sergeja z Radoneže, jedného z najvýznamnejších ruských svätcov.

Chrám v ženskom Kláštore Zjavenia Pána v Kostrome

Chrám v ženskom Kláštore Zjavenia Pána v Kostrome

Počas spomínaného obdobia prechodu vlády od Rurikovcov k Romanovcom obliehali a dobyli kláštor Poliaci, čo stálo život i niekoľkých mníchov. V 19. storočí bol kláštor skonvertovaný z mužského na ženský, ale po boľševickej revolúcii bol zrušený a obnovený až po páde ZSSR, opäť ako ženský. Aby toho nebolo málo, kláštor bol poničený aj požiarom a dnes ide prakticky o kompletnú rekonštrukciu.

Vnútorná záhrada Kláštora Zjavenia Pána v Kostrome

Vnútorná záhrada Kláštora Zjavenia Pána v Kostrome

Mníšky tu žijú dodnes a ide o jeden z najväčších ženských kláštorov v Rusku. Je možné ho navštíviť, avšak v jeho vnútri bohužiaľ nie je možné fotografovať. Za návštevu stojí i chrám, ktorý je tradične bohato zdobený ikonami a zlatom a ktorý dal pôvodne postaviť cár Ivan Hrozný.

Ipatievský kláštor

hlavná a najväčšia atrakcia Kostromy však leží na opačnej strane rieky Kostroma, asi 2 a pol kilometra od centra mesta. Kláštor sv. Hypatia je viac známy pod prezývkou Ipatievský kláštor a bol založený v roku 1330 tatárskym princom Četom, ktorý konvertoval na kresťanstvo. Z jeho dedičskej línie vzišiel i spomínaný cár Boris Godunov, pochovaný v mestečku Sergijev Posad, ktoré taktiež patrí do Zlatého kruhu.

Most cez Kostromu je vyzdobený zámkami lásky - a v Rusku sú tie zámky obzvlášť pevné. V pozadí Ipatievský kláštor

Most cez Kostromu je vyzdobený zámkami lásky – a v Rusku sú tie zámky obzvlášť pevné. V pozadí Ipatievský kláštor

Najvýznamejšiu rolu však Ipatievský kláštor zohral v roku 1613, keď tu pobýval Michail Romanov, ktorého Zemskyj sobor (vtedajší ruský parlament) prehlásil za nového ruského cára, čím začala vláda druhej a poslednej cárskej dynastie, vládnuca Rusku viac ako štyri storočia.

Väčšina budov kláštora pochádza z 16. a 17. storočia. Súkromný dom prvého cára z rodu Romanovcov tu bol zrekonštruovaný na konci 19. storočia, ale historici túto rekonštrukciu spochybňujú.

Vnútorná dekorácia Chrámu Sv. Trojice v Ipatievskom kláštore v Kostrome - Zlatom ani ikonami sa nešetrilo

Vnútorná dekorácia Chrámu Sv. Trojice v Ipatievskom kláštore v Kostrome – Zlatom ani ikonami sa nešetrilo

Dominantnou stavbou kláštora je Chrám Sv. Trojice, ktorý je postavený opäť v typickom slohu ruskej ortodoxnej cirkvi so zlatými kupolami, pričom interiéry sú precízne zdobené maľbami a ikonami.

Ipatievský kláštor bol po boľševickej revolúcii rovnako ako ženský Kláštor Zjavenia Pána zrušený a obnovený až po rozpade ZSSR, keď sa ho štát rozhodol vrátiť Ruskej ortodoxnej cirkvi.

Neďaleko Ipatievského kláštora v Kostrome sa nachádza malé múzeum drevenej architektúry - vrátane tohto dreveného kostolíka

Neďaleko Ipatievského kláštora v Kostrome sa nachádza malé múzeum drevenej architektúry – vrátane tohto dreveného kostolíka

Pri kláštore sa nachádza i Múzeum drevenej architektúry (de facto skanzen), kde môžete vidieť niekoľko drevených domčekov a iných stavieb, vrátane kostola. Nebolo by to však Rusko, keby im ten najväčší a najvzácnejší drevený kostol z roku 1628 nezhorel (pri požiari v roku 2002).


Mapa lokalít


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Rusku.


Ako sa sem dostať?

Vlakom

Vlakom sa do Kostromy dostanete priamo z Moskvy (stanica Jaroslavskij), prípadne s prestupom v Jaroslavli.

Cesta z Moskvy trvá takmer 7 hodín, takže jednodenný výlet z Moskvy nie je možný. Je lepšie spojiť návštevu Kostromy s návštevou Jaroslavle a podniknúť sem prípadne jednodňový výlet práve odtiaľ.

Železničná stanica v Kostrome

Železničná stanica v Kostrome

Aj keď vzdialenosť z Jaroslavle nie je veľká, cesta vlakom sem trvá dve dlhé hodiny s množstvom zastávok uprostred lesa, ktoré ani nemajú názov. Cena lístka je pomerne vysoká (okolo 400-500 rubľov) a treba myslieť na to, že k dispozícii je dosť málo vlakov – pre aktuálne časy spojení je najlepšie sa zájsť spýtať priamo na stanicu.

V každom prípade výlet do Kostromy nie je problém absolvovať z Jaroslavle ako jednodenný výlet vlakom a stihnúť vidieť všetky dôležité pamiatky.

Autobusom

Do Kostromy sa dá dostať priamymi autobusmi z viacerých miest, vrátane Moskvy a Jaroslavle. Dĺžka cesty je prakticky rovnaká, ako v prípade cesty vlakom – zhruba 7 hodín z Moskvy a asi 2 hodiny z Jaroslavle. Ceny lístkov sú taktiež porovnateľné, ale rýchlo sa menia, vzhľadom k padajúcemu kurzu rubľa.

I autobusových spojení je však k dispozícii len niekoľko, preto si cestu dobre naplánujte. Informácie o aktuálnych odjazdoch autobusov i cenách lístkov vám poskytnú i na vlakovej stanici v Jaroslavli (keďže autobusová stanica sa nachádza dosť mimo mesta).


Koľko to stojí?

Vstupné sa v Kostrome platí do Ipatievského kláštora a činí 80 rubľov (3/2017).


Kedy sem cestovať?

Najlepšie počasie vládne v Kostrome samozrejme v lete, čo je optimálne obdobie pre návštevu tohto mesta. Ostatné ročné obdobia samozrejme tiež nie sú problémom (predsalen ide o mestskú turistiku), ale počítajte so studeným počasím.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Kostroma nie je veľké mesto a chôdza je dobrou možnosťou pre jeho spoznávanie. Vzhľadom k tomu, že vlaková i autobusová stanica sa nachádzajú dosť ďaleko od centra, musíte sa v takomto prípade pripraviť na trochu dlhšiu prechádzku.

To isté platí o Ipatievskom kláštore, ktorého návšteva predstavuje zhruba polhodinovú prechádzku z centra (jedným smerom).

MHD

MHD je v Kostrome obsluhovaná autobusmi a trolejbusmi. Zo stanice sa do centra dostanete trolejbusom č. 2, z centra k Ipatievskému kláštoru pre zmenu autobusom č. 13.

Cena cestovného je vypísaná v autobuse a cestovné vyberá zamestnanec priamo v autobuse (väčšinou bábuška). Ceny sa pohybujú okolo 15 rubľov za jazdu (3/2017).

Taxíkom

Podobne ako v celom Rusku, taxíkom môže byť potenciálne ktorékoľvek auto. Stačí zamávať a spýtať sa, či má šofér namierené zhruba tam, kam vy, a dohodnúť sa na cene. V takomto prípade sa však nezaobídete bez akej-takej znalosti ruštiny.


Kde sa ubytovať?

Ubytovanie v Kostrome nepredstavuje nákladnú záležitosť a s trochou šťastia nájdete izbu pre 2 osoby na jednu noc i za 10 EUR, pokiaľ šťastie mať nebudete, stále by nemal byť problém sa ubytovať v dvojposteľovej izbe za 15 EUR na noc (3/2017).

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) veľmi neušetríte, vzhľadom k tomu, že ceny hotelov sú veľmi nízke. AirBnB tak má zmysel voliť len v prípade, že chcete lepšie ubytovanie (a nie za každú cenu najlacnejšie), prípadne chcete bývať u niekoho miestneho. V Kostrome v takomto prípade počítajte s cenami od 20 EUR za noc (3/2017).

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie