Moldavsko
Moldavsko je malá krajina na východe Európy, zomknutá medzi Ukrajinu a Rumunsko, neďaleko Čierneho mora, avšak bez prístupu k nemu.
Zriadením ide o republiku (celým názvom Moldavská republika).
Moldavsko je najchudobnejšou krajinou celej Európy, aj keď pri jeho návšteve jeho chudoba nie je tak očividná, ako tomu môže byť v iných európskych krajinách.
Moldavsko je súčasťou väčšieho historického územia, ktoré bolo známe pod názvom Besarábia. Toto územie zahŕňalo časť Rumunska a veľké územie dnešnej Ukrajiny. V Rumunsku si dodnes niektoré nacionalistické skupiny toto územie nárokujú.
Kišiňovská katedrála uprostred Katedrálneho parku
Moldavsko bolo jednou zo sovietskych republík a samostatnosť získalo po rozpade Sovietskeho zväzu.
V susednom Rumunsku sa nachádza región Moldavia, čo nie je náhodná zhoda mien – tento rumunský región a Moldavská republika boli kedysi súčasťou spomínanej Besarábie.
Z pohľadu medzinárodného práva sú súčasťou Moldavska i dva separatistické regióny – Podnestersko a Gagauzsko. Podnestersko je však de facto samostatnou krajinou, nad ktorou Moldavsko nemá žiadnu kontrolu.
Najstaršia fľaša s vínom v celej kolekcii vínnej pivnice v Cricove – v jej vnútri je už len želé, ktoré z vína vzniklo
Moldavsko je obľúbenou destináciou hlavne vďaka svojim viniciam a vínnym pivniciam, ktoré sú najväčšie na svete. Moldavské víno je považované za veľmi kvalitné a táto maličká krajina bola zodpovedná za uspokojovanie polovice objemu spotreby vína v celom Sovietskom zväze.
Moldavci sú vcelku priateľskí ľudia a napriek všeobecnej chudobe neuvidíte v uliciach bezdomovcov či žobrákov.
Kláštor v Starom Orhei – Zvonica nad vstupom do jaskynného kláštora
História
Územie dnešného Moldavska bolo osídlené už od skorého praveku a postupne tu prekvitalo množstvo kultúr. Počas doby železnej patrila táto oblasť k najrozvinutejším na celom svete a našli sa tu známky osídlení, ktoré boli väčšie ako kdekoľvek inde a sú staršie, než sumerské mestá v Mezopotámii.
Nevie sa, prečo táto oblasť a civilizácia nezostala v čele vyspelosti a prečo prišiel úpadok, ale predpokladá sa, že za to majú na svedomí rôzne kmene, ktoré sa presúvali z Ázie do Európy, pričom tento presun nebol vždy úplne mierumilovný. Invázia kočovných kmeňov a nájazdníkov tak postupne spustošila celú oblasť a bola akousi predzvesťou toho, čo sa malo diať na území budúceho Moldavska prakticky počas celej histórie.
Národné múzeum histórie Moldavska – praveká expozícia – priestory expozícií sú obrovské a reprezentatívne
V staroveku bolo toto územie osídlené Dákmi, ktorí tu mali svoje samostatné kráľovstvo. Doplatili však na rozmach Rímskej ríše, ktorá si v čase svojho najväčšieho rozkvetu za cisára Trajána podmanila celú Dáciu a tak sa územie Moldavska stalo najprv súčasťou Rímskej a neskôr Byzantskej ríše.
Územím Moldavska sa potom neskôr prehnalo niekoľko agresívnych kmeňov – Góti, Huni, Avari, Maďari alebo Mongoli, takže nadviazali už na “tradíciu” zavedenú ešte v praveku.
Určité obdobie stability nastalo po tom, čo sa táto oblasť stala na začiatku stredoveku súčasťou Bulharského impéria na dlhých šesť storočí.
Prvé zmienky o Moldavsku ako takom sa objavili v 14. storočí, keď prvýkrát vzniklo samostatné Moldavské kniežatstvo, na čele s kniežaťom Bogdanom I.
Najväčšou osobnosťou v histórii Moldavska bol Štefan III. (knieža, niekedy vnímaný aj ako kráľ), ktorý je v Moldavsku viac známy pod prezývkou Štefan Veľký. Štefan Veľký vybojoval niekoľko dôležitých víťazstiev a vládol krajine takmer 50 rokov, takže jej priniesol dlhú stabilitu a rozvoj a upevnil jej nezávislosť.
Socha sv. kráľa Štefana Veľkého v kišiňovskom parku pomenovanom po ňom
To sa však nedá povedať o jeho nasledovníkoch, ktorí veľmi skoro vohnali krajinu do náručia Turkov (resp. Osmanov). Moldavsko sa stalo vazalským štátom a muselo Osmanskej ríši odvádzať tribút, zachovalo si však veľkú mieru autonómie, čo mu pomohlo okrem iného zabrániť rozšíreniu islamu na svoje územie.
Vazalský vzťah s Turkami vydržal Moldavsku niekoľko storočí, v tom 18. sa však strhlo niekoľko veľkých vojen medzi Osmanskou ríšou, Ruskom a Rakúsko-Uhorskom. Moldavsko v týchto konfliktoch trpelo ako nárazníková zóna a po tom, čo boli Turci definitívne porazení, sa krajina dostala pod ruský protektorát.
Viac ako desatinu územia Moldavska anektovalo Rakúsko-Uhorské impérium – dnes je toto územie súčasťou Rumunska a známe ako Bukovina. Neskôr anektovali časť Moldavska (hneď celú polovicu) Rusi a toto územie je dnes známe pod historickým názvom Besarábia.
Po tom, ako získalo svoju nezávislosť Rumunsko, si začala táto nová krajina robiť nároky na Moldavsko, čo bolo podporované i väčšinou populácie Besarábie. Vzniklo tak napätie medzi Ruskom a Rumunskom, Besarábia však zostávala súčasťou Ruska.
Zmena nastala po ruskej revolúcii a 1. svetovej vojne, keď sa Moldavsko ocitlo po dlhej dobe opäť samostatné. Nie však úplne, prítomnosť rumunskej armády donútila vedenie novej krajiny, aby ratifikovalo úniu s Rumunským kráľovstvom. To samozrejme nebolo po chuti novovzniknutému Sovietskemu zväzu, napriek tomu však Besarábia zostala pod kontrolou Rumunov až do 2. svetovej vojny.
Po jej vypuknutí Sovieti obsadili Moldavsko, ktoré naspäť získali Rumuni s podporou Nemecka. Po skončení vojny sa však i samotné Rumunsko dostalo do sovietskej “sféry vplyvu” a Moldavsko sa tak stalo súčasťou Sovietskeho zväzu, resp. jeho časť nazývaná Besarábia. Druhá polovica pôvodného Moldavska sa stala integrálnou súčasťou Rumunska ako región s rovnakým názvom (Moldavsko, resp. Moldova).
Národné múzeum histórie Moldavska – dioráma bitky z operácie Iași-Chișinău
Moldavská sovietska socialistická republika šla rovnakou cestou, ako celý Sovietsky zväz – prišlo znárodňovanie a diktatúra jednej strany, takže už beztak zaostalá krajina bohužiaľ nemala veľmi dobré vyhliadky na zlepšenie situácie. Po rozpade Sovietskeho zväzu nadobudlo Moldavsko konečne úplnú samostatnosť, aj keď stále ako najchudobnejšia krajina celej Európy, ktorou zostáva dodnes.
Ani po nadobnudnutí samostatnosti však Moldavsko nečakali pokojné časy. Problémom bol región Podnestersko, v ktorom väčšinu populácie tvorili Rusi a Ukrajinci, čo malo za následok eskaláciu napätia až po ozbrojený konflikt, ktorý mala na svedomí ruská armáda podporujúca snahu podnesterskych separatistov. Slabučká a úplne nová moldavská armáda nemala proti ruskej armáde šancu a tak je dnes Podnestersko síce neuznanou, ale de facto samostatnou krajinou, ktorá funguje tak, akoby Sovietsky zväz stále existoval – pod diktatúrou jednej strany a ochranou ruskej armády.
Podobná situácia nastala v regióne Gagauzia, kde sa však podarilo konflikt zažehnať dohodou. Moldavská vláda, poučená z udalostí v Podnestersku, sa tak rozhodla garantovať vysokú mieru autonómie pre Gagauziu výmenou za zachovanie územnej celistvosti krajiny.
Dnes je Moldavsko plnohodnotnou a samostatnou krajinou (aj keď mnoho obyvateľov si praje zjednotenie s Rumunskom) a je snáď na ceste k lepším zajtrajškom.
Nový kláštor v Starom Orhei
Víza
Občania SR a ČR nepotrebujú víza pre vstup do Moldavska, v prípade pobytu do 90 dní.
Pre cesty do tejto krajiny stačí občiansky preukaz.
Ako sa sem dostať?
Lietadlom
Hlavné letisko krajiny sa nachádza v Kišiňove. Letenky sem bývajú pomerne drahé a najbližšie priame letecké spojenie je k dispozícii z Viedne (Austrian).
Do Kišiňova lieta i nízkonákladová spoločnosť Wizzair, avšak len z Talianska a Londýna.
Vlakom
Vlakom je možné sa do Moldavska dostať z Ukrajiny alebo Rumunska. Pri ceste z Rumunska je nutné počítať s prekladom na širokorozchodné koľajnice, čo celú cestu predĺži. Cesta vlakom je síce pohodlnejšia ako autobusom, ale i drahšia.
Informácie o spojeniach a cenách je možné nájsť na stránkach Moldavských železníc.
Autom
Moldavsko nie je síce od našich hraníc ďaleko, ale cesta autom sem môže byť dlhá – môže za to neexistencia diaľnic na severe Rumunska.
Pri ceste autom do Moldavska je nutné na hraniciach zaplatiť moldavskú cestnú daň (obdoba diaľničnej nálepky, akurát že diaľnice tu nie sú), ktorá je 4 Eurá na 7 dní (5/2016). Po zaplatení dostanete potvrdenie (žiadnu nálepku), ktoré je potrebné si uschovať pre prípad kontroly.
Autobusom
Veľmi lacný spôsob, ako sa dostať do Moldavska, predstavuje autobusová doprava.
Medzinárodné autobusové spojenia do Kišiňova sú k dispozícii z viacerých rumunských miest (vrátane Bukurešte, Brašova a Iaši), Ukrajiny (Kyjeva), Podnesterska (Tiraspoľ) či dokonca i Istanbulu.
Informácie o cestovných poriadkoch i cenách je možné vyhľadávať tiež na týchto stránkach, zakúpenie lístkov je však možné len na stanici alebo na stránkach konkrétnych prepravcov.
Ako sa tu premiestňovať?
Vlakom
Moldavská železničná doprava je pomalšia a drahšia ako tá autobusová, poskytuje však o niečo vyšší komfort.
Informácie o spojeniach je možné nájsť na stránkach Moldavských železníc, kde je prípadne možné zakúpiť lístky online.
Autobusom
Autobusová doprava v Moldavsku predstavuje asi najlacnejší spôsob prepravy. K dispozícii sú pre medzimestskú dopravu veľké autobusy, ako aj maršrutky (minivany).
Pre informácie o spojeniach je najjednoduchšie zájsť na hlavnú autobusovú stanicu – nachádza sa v každom meste.
Autom
O cestách v Moldavsku kolujú legendy a najmä v susednom Rumunsku vám o nich nepovedia nič dobré. Hlavné ťahy medzi dôležitými mestami sú však pomerne udržiavané, jediným problémom je neexistencia pruhov, takže sa jazdí trošku nadivoko.
Napriek tomu je jazda autom v Moldavsku vcelku bezproblémová a to aj v Kišiňove a nedá sa ani len porovnať s jazdením v Albánsku či Bukurešti.
Informačné tabule sú ako-tak k dispozícii, takže je v Moldavsku možné jazdiť aj bez GPS navigácie.
V Moldavsku je povinné zaplatiť cestnú daň, ktorú od vás zinkasujú na hraniciach. Nezabudnite mať potvrdenie o jej zaplatení stále so sebou.
Kedy sem cestovať?
Moldavské podnebie je podobné tomu nášmu, len je trošku (naozaj len trošku) teplejšie. V lete môžu byť preto teploty pre cestovanie nepríjemné, ideálnym obdobím je tak jar alebo jeseň.
Ako sa tu dorozumieť?
V Moldavsku sa rozpráva moldavčinou, čo je jazyk (až na pár zanedbateľných detailov) takmer identický s rumunčinou. Dohovoríte sa tu tak bez problémov rumunsky, pokiaľ tento jazyk ovládate.
Keďže Moldavsko je jednou z bývalých sovietskych republík a taktiež preto, že tu žije stále mnoho Rusov, dohovoríte sa tu všade bez problémov taktiež po rusky.
Angličtina sa začína pomaly rozširovať, ale mimo hotela a cestovných kancelárií sa ňou zrejme dohovoríte ťažko.
Čo sa tu dá robiť a navštíviť?
Mestá a regióny
- Cricova (blog) – malé mestečko neďaleko Kišiňova, známe najmä svojimi podzemnými vínnymi pivnicami merajúcimi viac ako 160 kilometrov.
Podzemné pivnice v Cricove
- Kišiňov (blog) – hlavné mesto krajiny, veľmi malé a pokojné s niekoľkými zaujímavosťami a múzeami, považované za najzelenšie mesto Európy.
Víťazný oblúk v Kišiňove a za ním sídlo vlády Moldavska
- Orheiul Vechi (blog) – alebo aj Starý Orhei, historický a archeologický komplex s pustovníckymi svätyňami vytesanými v skale a nádhernými výhľadmi.
Zelené údolie Butuceni, riečka Raut a Kostol Panny Márie
Príroda a aktivity
- Vinice a vínne pivnice (blog) – moldavské víno nie je veľmi známe vo svete, ale vyznačuje sa vysokou kvalitou. Moldavsko je vinársky región a návšteva jeho viníc, prípadne vínnych pivníc, by mala patriť do itinerára každého cestovateľa v tejto krajine.
Vinice v okolí Cricovy
Kde sa ubytovať?
Ubytovanie v Moldavsku nie je problém nájsť cez internet. Taktiež tu celkom dobre funguje ubytovanie cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie). Ceny ubytovania sú veľmi nízke, dokonca aj pri porovnaní s regiónom juhovýchodnej Európy. Lacnejšie ubytovanie nájdete snáď už len na Ukrajine.
Najväčší výber ubytovania je samozrejme v Kišiňove.
Ceny ubytovania v základných hoteloch začínajú od 20-25 EUR za izbu pre 2 osoby (9/2016). Ešte lacnejšie (od 15 EUR) bývajú apartmány (väčšinou bez hotelových služieb), čo je v Kišiňove veľmi rozšírený spôsob ubytovania (9/2016).
Pre nájdenie ubytovania môžete použiť štandardné vyhľadávače, ako Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Ako sa tu stravovať?
Moldavská kuchyňa je podobná tej rumunskej a dominuje jej najmä mäso. Typickým moldavským jedlom je mămăligă, čo je kaša z kukuričnej múky a slúži väčšinou ako príloha k mäsu.
Moldavské jedlo je obvykle doplnené miestnym vínom, ktoré je veľmi kvalitné. Často však môže byť doplnkom aj oveľa tvrdší alkohol, väčšinou pálenka.
Mnoho dobrých miestnych reštaurácií je možné nájsť v Kišiňove, pričom jedlo je pomerne lacné. Za dobrú miestnu reštauráciu v Kišiňove je považovaná napríklad La Placinte.
Ako a čo tu nakupovať?
V Moldavsku je menou moldavský leu (MDL), množné číslo lei. Názov meny znamená v rumunčine “lev”.
Výmena peňazí je bezproblémová v hlavnom meste Kišiňov. Bankomatov je vo väčších mestách taktiež dostatok.
Platby kartami sú obmedzené kvôli vysokej miere zdanenia. Niektoré hotely ich prijímajú, takisto ako aj niektoré reštaurácie a všetky väčšie supermarkety. Veľa hotelov vám bude však ochotných dať značnú zľavu v prípade platby v hotovosti.
Tržnica v parčíku na Bulvári Štefana Veľkého v Kišiňove – kúpite si tričko s matriošku?
Cenová hladina v Moldavsku je o poznanie nižšia než napríklad u nás – to sa týka ubytovania, jedla ako i nákupov v obchodoch. Importovaný tovar je drahý, miestna produkcia naopak veľmi lacná.
Najtypickejším suvenírom z Moldavska je miestne víno, ktoré dosahuje špičkovú kvalitu, či už to biele, červené alebo perlivé (“šampanské”). V zahraničí nie je veľmi známe a dá sa tu kúpiť za veľmi dobrú cenu.
Besarábia je historický názov regiónu zahŕňajúceho aj Moldavsko – Toto víno miestnej produkcie stojí v prepočte asi 3 Eurá
Ako je to s bezpečnosťou a na čo si dávať pozor?
Aj keď je Moldavskou veľmi chudobnou krajinou, nejedná sa o zvlášť nebezpečnú krajinu. Naopak by sa dalo povedať, že je tam bezpečnejšie v noci chodiť po uliciach, než u nás.
Je samozrejme dobré sa mať na pozore pred drobnými vreckármi, ale celkovo ide o veľmi bezpečnú krajinu, kde sa netreba báť žiadnych problémov, pokiaľ ich sami aktívne nebudete vyhľadávať.
Najnovšie komentáre