Gibraltár

Gibraltár je britským zámorským teritóriom, ale vzhľadom k vysokej miere autonómie ide do veľkej miery o samostatnú krajinu. Leží na južnom pobreží Španielska, na dohľad od afrického Maroka. Ide o veľmi zaujímavú turistickú destináciu, vďaka množstvu paradoxov a jeho zvláštnemu štatútu.

Gibraltár snáď nemôže mať výstižnejšiu prezývku než Skala (The Rock), pod ktorou je najviac je známy. Ide totiž v skutočnosti naozaj len o obrovskú skalu, ktorá trčí z mora na južnom pobreží Španielska, len pár kilometrov od Afriky. Napriek všeobecnému názoru nejde o najjužnejší bod Európy a dokonca ani o najjužnejší bod Pyrenejského poloostrova. Takisto neohraničuje najužšie hrdlo Gibraltárskeho prielivu – aj keď jeho vzdialenosť od Maroka je len niečo málo cez 20 kilometrov, španielske pobrežie je k Afrike ešte bližšie. Najužší bod prielivu medzi Španielskom a Marokom totiž meria len 13 kilometrov.

Gibraltarská skala zo španielskeho pobrežia, napravo od nej mesto Gibraltár a úplne vpravo výletná loď

Gibraltarská skala zo španielskeho pobrežia, napravo od nej mesto Gibraltár a úplne vpravo výletná loď

Aj napriek tomu, že sa teda na Gibraltár nevzťahujú žiadne geografické superlatívy, je táto skala trčiaca z mora obľúbenou a zaujímavou turistickou destináciou. Dokladujú to i milióny turistov, ktorí ho každý rok navštívia. Podmienky, v ktorých Gibraltár existuje, sú pritom dosť extrémne – väčšinu povrchu tvorí spomínaná Skala, ktorá je samozrejme neobývateľná, keďže ide z väčšej časti naozaj len o holé skalisko. Navyše tu nie je žiadny zdroj pitnej vody, takže v ťažkých časoch (napríklad pri obliehaní) museli obyvatelia zachytávať dažďovú vodu. Dnes už sa používajú modernejšie metódy, napríklad osmóza a desalinizácia morskej vody. Alebo sa jednoducho dovezie zo Španielska.

Pláž Sandy Bay na Gibraltári pri pohľade zo Skaly

Pláž Sandy Bay na Gibraltári pri pohľade zo Skaly

Miesta na bývanie je málo a preto Gibraltár rozširuje pevninu dvíhaním morského dna, kde stavia nové rezidenčné budovy. S nedostatkom miesta súvisí ďalší extrém – letisko oddeľuje Gibraltár od Španielska, pretože na hraniciach bolo jediné rovinaté miesto, kde sa dalo postaviť. Táto plytčina je mimochodom predmetom sporov, pretože podľa pôvodnej zmluvy by mala patriť Španielom. Po zemi vedie do Gibraltáru zo Španielska len jediná cesta a tá prechádza priamo stredom pristávacej dráhy. Ak tu teda pristáva alebo vzlieta lietadlo, semafory musia autá zasaviť a šoférom sa naskytne pohľad na pristávajúce alebo odlietajúce lietadlo.

Gibraltárske letisko pri pohľadu zo Skaly - za ním je už Španielsko

Gibraltárske letisko pri pohľadu zo Skaly – za ním je už Španielsko


História

Gibraltár bol podľa archeologických nálezov osídlený Neandrtálcami v období pred 30- až 26-tisíc rokmi a je tak posledným známym miestom, kde Neandrtálci pred svojím vyhynutím žili. Prvé historicky známe osídlenie človekom dnešného typu majú na svedomí Feníčania, námorná veľmoc, ktorá ovládala pobrežie Stredozemného mora a založila kolóniu na Gibraltare pred 3-tisíc rokmi.

Neskôr sa sem dostali Gréci a podľa gréckej povesti sa tu nachádzal jeden z Herkulovych stĺpov. Tento príbeh rozpráva o tom, ako pri desiatom z činov Herkula musel tento silák ukradnúť stáda dobytka netvorovi menom Géryones. Herkules cestoval až ku Gibraltárskemu prielivu a postavil tu dva stĺpy (jeden na Gibraltári a druhý v Afrike), aby označovali koniec známeho sveta.

Herkulov pilier na Gibraltári

Herkulov pilier na Gibraltári

Po Grékoch ovládali územie Kartáginci a Rimania a po páde Rímskej ríše nakrátko i Vandalovia (po ktorých je pomenovaná celá (v)Andalúzia, ktorá Gibraltár obklopuje). Následne sa Gibraltár, vtedy ešte známy pod fenicijským menom Mons Calpe, stal súčasťou kresťanského kráľovstva Vizigótov, germánskeho kmeňa ovládajúceho väčšinu bývalej rímskej provincie Hispánia.

Mons Calpe bol tiež miestom, kde sa v roku 711 vylodila armáda berberov pod vedením Tárika ibn Zijáda, čím sa začala moslimská invázia na Pyrenejský poloostrov, ktorej výsledkom bolo jeho úplné podmanenie a získanie kontroly nad ním na takmer osem storočí. Veliteľ Tárik pomenoval skalu skromne po sebe – Džabal Tárik (v arabčine Tárikova hora), z čoho vznikol skomolením neskorší názov Gibraltár (Džibraltár).

Všetky osídlenia, ktoré tu počas staroveku a raného stredoveku pod rôznymi mocnosťami vznikli, boli len dočasné. Vzhľadom k nehostinnosti miestnej skaly a nedostatku vody jednoducho nešlo o veľmi lukratívne miesto a aj keď bolo strategicky zaujímavé ako brána k Atlantiku, pred objavom Ameriky sa veľa lodí pochopiteľne do náruče oceánu nevydávalo.

Memoriál poľského generála Władysława Sikorskeho na Europa Pointe na Gibraltári

Memoriál poľského generála Władysława Sikorskeho na Europa Pointe na Gibraltári

Prvé trvalé osídlenie tu vzniklo až v 12. storočí, teda v druhej polovici stredoveku v dobe, keď nadvláda Maurov nad Pyrenejským poloostrovom zažívala svoj zlatý vek. Moslimský vládca Abd al-Mu’min bin Alí nariadil vybudovanie hradu na Gibratári a osídlenie jeho okolia. Z tohto obdobia je časť maurského hradu viditeľná dodnes. Gibraltár následne zmenil niekoľkokrát majiteľa, pretože jednotlivé maurské emiráty a kalifáty medzi sebou často bojovali a súperili o územie.

Znovudobytie Pyrenejského poloostrova kresťanskými armádami, resp. Reconquista, sa dotklo Gibraltáru v roku 1309, čiže relatívne skoro v porovnaní s inými časťami, najmä okolitej Andalúzie. I počas Reconquisty a po nej zmenil Gibraltár niekoľkokrát vládcu, až kým sa definitívne nedostal pod španielsku korunu v roku 1501 za vlády Izabely I. Kastílskej (tej, čo zasponzorovala Kolumbovu cestu do Ameriky).

Jaskyňa sv. Michala (St. Michael\'s Cave) - je osvetlená rôzne sa meniacimi farbami

Jaskyňa sv. Michala (St. Michael\’s Cave) – je osvetlená rôzne sa meniacimi farbami

Aj keď úplne definitívne to nebolo. Keď v roku 1700 zomrel španielsky kráľ Karol II. a nezanechal žiadneho následníka trónu, rozpútalo to občiansku vojnu o následníctvo. Tento konflikt sa postupne rozrástol a zachvátil takmer celý európsky kontinent. V rámci tohto konfliktu anglicko-holandské jednotky obsadili Gibraltár v roku 1704. Vojna skončila v roku 1713 Utrechtskou zmluvou, v ktorej Gibraltár pripadol Veľkej Británii a tá ho vlastní dodnes.

Nie, že by sa ho Španieli nepokúšali získať späť. Gibraltár niekoľkokrát neúspešne obliehali a svoju najväčšiu šancu dostali, keď vypukla americká vojna za nezávislosť. Angličania boli zaneprázdnení vypaľovaním Washingtonu a tak Španieli začali takzvané Veľké obliehanie Gibraltáru, ktoré prebiehalo v rokoch 1779-83. Pre posádku Gibraltáru to boli krušné časy a Španieli sa dostali naozaj blízko – v podstate až na mieste, kde dnes stojí gibraltárske letisko. Gibraltárčania však vybudovali v skale rozsiahle tunely a z nich ostreľovali španielske pozície a nakoniec sa im podarilo ubrániť.

Kasematy (obranné tunely) v skale na Gibraltári - dnes fungujú ako múzeum s expozíciami vyobrazujúcimi život počas Veľkého obliehania

Kasematy (obranné tunely) v skale na Gibraltári – dnes fungujú ako múzeum s expozíciami vyobrazujúcimi život počas Veľkého obliehania

Posledné pokusy o získanie Gibraltáru boli viac mierumilovné, než vojenské obliehanie. Prebehlo tu niekoľko referend, ktoré mali oslabiť vplyv Veľkej Británie v kolónii, ale Gibraltárčania vždy hlasovali takmer jednohlasne proti. Španieli z času na čas odpovedia rôznymi reštrikciami na hraničnom prechode, ale momentálne je situácia stabilná. Novú príležitosť však španielska vláda vycítila po nedávnom hlasovaní o tzv. Brexite, takže uvidíme, kam to povedie.

Momentálne je Gibraltár vysoko autonómnym územím vďaka ústave z roku 2006 a v podstate ide o samostatnú krajinu – miestna vláda rozhoduje o všetkom a v kompetencii Veľkej Británie zostala len zahraničná politika a obrana.

Staré opevnenie Gibraltáru a tzv. Brána referenda (The Referendum Gate)

Staré opevnenie Gibraltáru a tzv. Brána referenda (The Referendum Gate)


Víza

Gibraltár je súčasťou EÚ, ale nie je členom Schengenskej zóny ani Európskej colnej únie. To znamená, že občania EÚ sem môžu cestovať aj s občianskym preukazom, ale musia (rovnako ako všetci ostatní) prejsť imigračnou kontrolou a prípadne i tou colnou. Vstupné podmienky sú odlišné od tých vo Veľkej Británii.

Prejazd cez pristávaciu dráhu na Gibraltári - v diaľke vľavo vidieť terminál, hneď vedľa je potom colnica a hraničný prechod. Ako vidíte, je možné tadiaľto prejsť aj pešo

Prejazd cez pristávaciu dráhu na Gibraltári – v diaľke vľavo vidieť terminál, hneď vedľa je potom colnica a hraničný prechod. Ako vidíte, je možné tadiaľto prejsť aj pešo


Ako sa sem dostať?

Lietadlom

Gibraltárske medzinárodné letisko (GIB) sa nachádza hneď za hranicou so Španielskom. Letecké spojenia sú k dispozícii len do Anglicka (Londýn, Manchester a Bristol) a do Maroka (Casablanca cez Tangier). Lety do Anglicka sú prevádzkované spoločnosťami British Airways, EasyJet a Monarch, do Maroka zas lietajú národné aerolinky Royal Air Maroc.

Z letiska na Gibraltári sa dostanete autobusom číslo 5 – viď informácie nižšie o cestovaní autobusom.

Pre nás môže byť alternatívou letieť do Málagy (priame lety z Bratislavy) a odtiaľ sa dostať na Gibraltár autobusom (viď nižšie). Informácie o tom, ako sa dá letecky dostať do Málagy nájdete v článku o Málage.

Autobusom

Na Gibraltár sa dá po zemi dostať pochopiteľne len zo Španielska. Hraničným mestom s Gibraltárom je La Línea, kam sa dá dostať z väčšiny veľkých španielskych miest v okolí – Sevilly, Málagy, Cádizu, Granady a neďalekého Algeciras.

Do La Líney sa dostanete napríklad autobusmi Avanza, pričom cesta z Málagy trvá zhruba 3 hodiny a stojí zhruba 15 EUR (1/2017). Informácie o spojeniach i cenách môžete nájsť na týchto stránkach. Pre ďalšie autobusové spoločnosti a informácie o cestovaní po Španielsku konzultujte tieto stránky. Mesto La Línea je v zozname uvedené pod svojím celým názvom, teda La Línea de la Concepción. Autobusová stanica sa nachádza asi len 250 metrov od hraničnej kontroly.

Po prejdení hraničnou kontrolou stačí pokračovať ďalších 100 metrov, kde už je autobusová zastávka gibraltárskej MHD. K hraniciam jazdí autobusová linka číslo 5, ktorá obsluhuje i letisko a ktorá vás dopraví do centra mesta. Informácie o časoch odjazdov a intervaloch autobusových liniek gibraltárskej MHD nájdete na týchto stránkach. Užitočné môžu byť i mapy trás jednotlivých liniek, ktoré nájdete na týchto stránkach. Cena lístka je 1.20 GBP a dá sa kúpiť priamo u vodiča. Dá sa platiť aj v Eurách, ale nevýhodným kurzom (1.70 – 2 EUR). Viac informácií o cestovaní gibraltárskou MHD nájdete nižšie.

Autom

Na Gibraltár sa dá dostať zo Španielska aj autom, pričom jediným problémom môžu byť zápchy na hraničnom prechode. Toto sa však deje skôr výnimočne, keď sem z nejakého dôvodu prichádza veľa ľudí naraz. V prípade, že dorazíte k prechodu a zistíte, že je tu príliš veľa áut, môžete jednoducho auto zaparkovať v mestečku La Línea a prekročiť hranicu pešo a ďalej pokračovať autobusom (viď vyššie). Parkovať sa dá priamo pri hraničnom prechode, čo je samozrejme drahšie, alebo v uličkách mesta zadarmo.

Pre informácie o cestovaní autom na Gibraltári viď informácie nižšie v sekcii “Ako sa tu pohybovať?”.

Loďou

Gibraltár je súčasťou itinerárov rôznych výletných lodí.


Ako sa tu premiestňovať?

Pešo

Gibraltár je príliš veľký na to, aby sa po ňom dalo pohybovať efektívne pešo. Pešo je možné preskúmať jednotlivé časti (centrum a Main Street, Skalu, Europa Point), ale medzi nimi je dobré sa presúvať verejnou dopravou alebo vlastným autom.

MHD

Gibraltárska MHD je obsluhovaná niekoľkými linkami autobusov, ktoré sú prevádzkované dvomi spoločnosťami – linku číslo 5 (z letiska a hranice) prevádzkuje iná spoločnosť, než ostatné linky. Informácie o časoch odjazdov a intervaloch autobusových liniek gibraltárskej MHD nájdete na týchto stránkach. Užitočné môžu byť i mapy trás jednotlivých liniek, ktoré nájdete na týchto stránkach.

Cena lístka je 1.50 GPB (závisí od spoločnosti) a dá sa kúpiť priamo u vodiča. Dá sa platiť aj v Eurách, ale nevýhodným kurzom (2 EUR). Celodenné lístky sú k dispozícii za 2.25 GBP, ale autobusové spoločnosti si navzájom neuznávajú lístky (1/2017).

Cena lístka pre autobus č. 5 (z letiska a hranice so Španielskom) je nižšia, 1.20 GBP. Platiť sa dá takisto v Eurách (1.70 EUR), ale kurz je nevýhodný (1/2017). Na tento autobus však neplatí celodenný lístok spoločnosti Gibraltar Bus Company, ktorá prevádzkuje ostatné linky.

Autom

Premiestňovanie sa autom po Gibraltári je väčšinou bezproblémové, zápchy sa tu veľmi nezvyknú tvoriť, len je dobré sa vyhnúť úplnému centru mesta, kde sú uličky dosť úzke. Parkovanie je zadarmo a bezproblémové priamo pri Europa Pointe a taktiež pri spodnej stanici lanovky, od ktorej sa dá v pohode dôjsť pešo do centra na Main Street.

Na Skalu sa však autom nedostanete, vjazd sem majú povolené len autá s gibraltárskymi ŠPZ-kami.

Vzhľadom k tomu, že na Gibraltári nemajú DPH, benzín je tu o dosť lacnejší než u nás a než v susednom Španielsku, takže nie je na škodu si tu doplniť pohonné hmoty.

Benzín na Gibraltári je lacnejší, než vo zvyšku Európy

Benzín na Gibraltári je lacnejší, než vo zvyšku Európy

Lanovkou

Zhruba v strede Gibraltáru premáva lanovka spájajúca “dolný” Gibraltár so Skalou. Dolná stanica sa nachádza kúsok na juh od hlavnej ulice Main Street a je pri nej veľké parkovisko, na ktorom sa dá parkovať zadarmo. K lanovke taktiež jazdia linky MHD, autobusy č. 2, 3 a 4.

Horná stanica je zhruba uprostred skaly na jej vrchole. Odtiaľto môžete pešo navštíviť jednotlivé atrakcie na Skale. Vzdialenosti nie sú veľké, ale vzhľadom k prevýšeniu vám to asi nejaký čas zaberie.

Lístky na lanovku stoja 10.75 GBP nahor alebo 12.75 GB spiatočný lístok. Spiatočný lístok v kombinácii so vstupným do prírodnej rezervácie (zahŕňa i vstup do Jaskyne sv. Michala a do kasematov) stojí 20.25 GBP (1/2017). Keďže samotný lístok do rezervácie stojí 10 GBP, oplatí sa kúpiť kombinovaný lístok i s lanovkou. V cene lístka je i doprava shuttle busom zo španielsko-gibraltárskej hranice a späť. Aktuálne informácie o cenách lístkov i prevádzkových časoch lanovky nájdete na týchto stránkach. Je možné platiť kartami.

Lístky na lanovku sa dajú kúpiť i v infokiosku na španielskej strane hranice.

Lanovka na Gibraltári vedúca z mesta na Skalu

Lanovka na Gibraltári vedúca z mesta na Skalu

Organizovaným taxi výletom

Výlet taxíkom môže byť dobrou alternatívou pre tých, ktorí by chceli navštíviť Skalu, ale nechce sa im po nej presúvať pešo, pretože na Skale nie sú k dispozícii žiadne autobusy a nie je sem povolený vjazd autám so zahraničnými ŠPZ. Takisto môže ísť o dobrú alternatívu v prípade, že kvôli zlému počasiu alebo silnému vetru nefunguje lanovka na Skalu.

Taxikári ponúkajúci výlety väčšinou postávajú pri dolnej stanici lanovky a ponúkajú výlety okoloidúcim. Výlety sú väčšinou minivanmi a je nutné čakať na ich naplnenie, takže treba počítať s tým, že budete auto zrejme zdieľať s ďalšími turistami. Cena výletu po Skale je 22 libier za osobu (1/2017) a väčšinou taxikári nemajú problém akceptovať i Eurá, ale v nevýhodnom kurze (30 EUR), preto je lepšie si vybrať libry v neďalekom bankomate.

Výlety väčšinou zahŕňajú návštevu Herkulovho piliera s vyhliadkou, Jaskyne sv. Michala, vyhliadky s makakmi a kasematov. Celý výlet trvá zhruba hodinu a pol a cena zahŕňa vstupné do prírodnej rezervácie, ktoré by ste museli zaplatiť i pri individuálnej návšteve.

Osobne by som tento druh dopravy volil len na úplne poslednom mieste alebo v prípade nedostatku času, je lepšie sa nechať vyviezť na Skalu lanovkou a preskúmať si ju svojím tempom. Navyše taxikári majú sklony výlet urýchliť, pretože sa chcú turistov čo najrýchlejšie zbaviť, inkasovať svoje peniaze a vyraziť na lov ďalších turistov.


Kedy sem cestovať?

Gibraltár sa dá navštíviť celoročne, vďaka jeho teplému podnebiu. Platí tu teda to isté, čo pre Andalúziu – i uprostred zimy sa tu teploty pohybujú nad 10 stupňami, dokonca väčšinou okolo 15 stupňov. V lete je tu síce dosť teplo (teploty môžu presiahnuť 30 stupňov), ale väčšinou sú horúčavy miernené vetrom z Atlantiku. Ide tak o destináciu, ktorú môžete navštíviť prakticky počas ktoréhokoľvek ročného obdobia.


Ako sa tu dorozumieť?

Oficiálnym jazykom je angličtina, ktorou sa tu dohovoríte úplne bez problémov. Obyvatelia sú zväčša bilingválni, okrem angličtiny ovládajú i španielčinu, takže si tu vystačíte s ktorýmkoľvek z týchto jazykov.

Mixom oboch jazykov vznikol miestny podivný jazyk zvaný llanito. Používajú ho však len miestni medzi sebou.


Čo sa tu dá robiť a navštíviť?

Mestá a miesta

  • Gibraltár (blog) – historické centrum mesta sa rozkladá na severozápadnom úpätí skaly, v okolí Hlavnej ulice (Main Street) a námestia Grand Casemates Square.

    The Convent (Kláštor) na Gibraltári - viktoriánska budova zo 16. storočia, kedysi františkánsky kláštor, dnes sídlo gibraltárskeho guvernéra

    The Convent (Kláštor) na Gibraltári – viktoriánska budova zo 16. storočia, kedysi františkánsky kláštor, dnes sídlo gibraltárskeho guvernéra

  • Europa Point (blog) – najjužnejší výbežok krajiny, kde sa nachádza niekoľko budov a stavieb, ktoré majú skôr symbolický význam. Ide o akýsi kultúrno-historický park Gibraltáru.

    Maják na Europa Pointe na Gibraltári

    Maják na Europa Pointe na Gibraltári

Príroda a aktivity

  • Jaskyne (blog) – na Gibraltári sa nachádza viac ako 150 jaskýň, najobľúbenejšou je Jaskyňa sv. Michala, ktorá slúži aj ako prestížna koncertná sieň.

    Jaskyňa sv. Michala (St. Michael\'s Cave) - slúži aj ako koncertná sieň a je osvetlená rôzne sa meniacimi farbami

    Jaskyňa sv. Michala (St. Michael’s Cave) – slúži aj ako koncertná sieň a je osvetlená rôzne sa meniacimi farbami

  • Skala (blog) – hlavná atrakcia krajiny, ktorá sa rozprestiera na väčšine jej územia. Na skale sa nachádzajú kasematy (tunely vybudované počas obliehania), jaskyne, ale napríklad i známe makaky, malí maskoti Gibraltáru.

    Stoické makaky na Gibraltári

    Stoické makaky na Gibraltári


Kde sa ubytovať?

Ceny ubytovania na Gibraltári sú veľmi vysoké, vzhľadom k obmedzenému počtu hotelov (a priestoru pre ich stavbu). Z tohto dôvodu sú napríklad ponúkané na ubytovanie i kajuty v lodiach, ktoré tu kotvia.

Za ubytovanie na lodi zaplatíte viac ako 100 EUR za noc a kajutu pre 2 osoby. V prípade hotelového ubytovania si budete musieť pripraviť minimálne 130-140 EUR za noc (1/2017).

Alternatívou je možnosť ubytovania sa hneď za hranicou v mestečku La Línea, kde sa dá zohnať hotelová izba pre dvoch už za 30-40 EUR za noc (1/2017), čo je výrazný rozdiel.

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) môžete výrazne ušetriť, izba pre dvoch vyjde na 55 EUR za noc (1/2017), aj počet ponúkaných izieb cez AirBnB nie je na Gibraltári veľmi vysoký. Ešte lacnejšie je potom ubytovanie v La Línea.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.


Ako sa tu stravovať?

Gibraltárska kuchyňa je najviac ovplyvnená tou andalúzskou, ale veľký vplyv má samozrejme i tá britská. Taktiež je tu veľký vplyv stredomorskej kuchyne.

Najviac reštaurácií nájdete v okolí námestia Grand Casemates Square, kde sa dá za pekného počasia posedieť aj vonku. Ďalšie reštaurácie potom nájdete v uličke Irish Town, ktorá je paralelná s hlavnou Main Street.

Luxusnejšie reštaurácie potom nájdete v tzv. marínach, teda promenádach pri mori. Najznámejšími sú Marina Bay Square (na sever od námestia Grand Casemates Square) a Queensway Quay na južnom konci hlavnej ulice Main Street.

Jedlo je drahšie ako v Španielsku. Za menšie snacky v baroch a fastfoodoch zaplatíte na Gibraltári 3-5 libier. Na hlavný chod si vyčlente aspoň 10 libier, v luxusnejších reštauráciách v maríne samozrejme ešte viac.


Ako a čo tu nakupovať?

Oficiálnou menou Gibraltáru je gibraltárska libra (GIP).

Gibraltárska libra je naviazaná na britskú libru v pomere 1:1 a britská libra je takisto platnou menou na Gibraltári a tým pádom široko akceptovaná. Naopak to však neplatí a gibraltárska libra nie je platnou menou vo Veľkej Británii. Takisto môžete mať problém vymeniť gibraltárske bankovky v zmenárňach mimo Gibraltáru.

S mincami problém nie je, pretože aj keď nie sú oficiálnym platidlom mimo Gibraltáru, vyzerajú úplne rovnako ako mince britskej libry, takže odlišné obrázky na nich si väčšinou nikto ani nevšimne. Rubová strana je zhodná s britskými mincami a vyobrazuje kráľovnú Alžbetu II., pričom na niektorých minciach má titul Queen of Gibraltar (Kráľovná Gibraltáru), čo je tŕňom v oku Španielov, keďže tento titul prináleží španielskemu monarchovi.

Eurá sú bežne akceptované v obchodoch, avšak v nevýhodnom kurze (väčšina obchodov má ceny v Eurách priamo vypísané vedľa cien v librách). V štátnych inštitúciach (pošty, múzeá, …) Eurami nezaplatíte.

Zmenárne sú k dispozícii v centre mesta, na Main Street a v jej okolí. Bankomatov je k dispozícii taktiež dostatok. Platby kartami sú bezproblémové a dostupné bežne, v obchodoch či pri platbe za lanovku. Výnimkou môžu byť menšie obchody a reštaurácie.

Gibraltárske suveníry zahŕňajú štandardnú škálu, od magnetov po hrnčeky a oblečenie. Na Gibraltári sa toho veľa nevyrobí, takže niečo typické tu zháňať budete ťažko.

Gibraltár je však nákupným rajom vďaka tomu, že tu neexistuje DPH. Z tohto dôvodu sem chodia nakupovať Španieli a takisto turisti väčšinou neodolajú výhodným cenám v miestnych obchodných domoch.


Ako je to s bezpečnosťou a na čo si dávať pozor?

Gibraltár je bezpečná krajina a kriminalita je nízka aj vďaka vysokému počtu policajtov.

Niektoré správy hovoria o krádežiach a útokoch na španielskej strane hranice na ľudí, ktorí sa vracajú v noci z ťahu po španielskych baroch späť na Gibraltár, takže v prípade, že potrebujete prekročiť hranice v noci, je lepšie tak nerobiť pešo, ale autom či taxíkom.

Na španielskej strane hranice sa taktiež občas stáva, že ľudia tváriaci sa oficiálne vyberajú poplatky za vstup do Gibraltáru. To je samozrejme podvod a žiadny poplatok či vstupenka pre vstup na Gibraltár neexistuje.


Mapa zaujímavých a dôležitých miest

Najnovšie komentáre

  • Andrej O autorovi blogu
    Ahoj, ďakujem veľmi pekne za podporu :) Chcel som to primárne urobiť pre slovenský/český web, pretože mi u nás niečo …
  • Andrej O autorovi blogu
    Ďakujem, snažím sa, aby tu ľudia našli aj niečo užitočné a nie len informácie o tom, ako chutilo pivo tam …

Kategórie