Turkménsko

Derweze – pekelná brána súdruhov zo ZSSR

0
Derweze - Pekelná brána

Derweze je maličká dedinka schovaná v turkménskej púšti Karakum, čo v preklade znamená “čierny piesok”. Dedinka je známa v prvom rade tým, že sa nachádza v blízkosti horiaceho krátera, prezývaného aj Pekelná brána.

Už cesta k tomuto miestu uprostred púšte je pomerne zaujímavá a poučná. Veľmi skoro ráno som opustil superluxusný hotel Prezident v štvrti z bieleho mramoru v Ašchabade (viac o hlavnom meste Turkménska tu) a spolu s mojím sprievodcom Arslanom nasadáme pripraveného džípu. Cesta odsýpa a mohla by odsýpať aj rýchlejšie, keby nás každú chvíľu nezastavovali policajti – buď ako checkpointy alebo proste náhodné kontroly. Na turistov nie sú veľmi zvyknutí, takže je to pre nich rarita. Arslan však už pomaly stráca trpezlivosť a aj keď jeho angličtina je značne obmedzená, po tretej kontrole utrúsi bezchybné “fucking police”.

V púšti sa popri ceste tiahnu dlhé potrubia, pravdepodobne s plynom, vďaka ktorému táto krajina zbohatla. Pri cestách je tiež možnosť vidieť zaujímavé štvorcové konštrukcie so slamy, ktoré zrejme majú za úlohu zabrániť piesku, aby bol vetrom nanášaný na cestu. A samozrejme nemôže sem-tam chýbať nejaká tá túlavá ťava.

Dedina Erbent

Erbent je malá oáza v púšti, v ktorej sme sa zastavili na malú pauzu cestou. Pokiaľ si predstavujete klasickú oázu z filmov, kde krásne zelené palmy a trávnatý porast obkolesujú studničku s vodou a kde domorodci žijú v harmónii s prírodou bez akýchkoľvek moderných vymožeností…. tak na to zabudnite. Ostatne, stačí sa pozrieť na fotky. Žijú tu kočovníci i usadlíci, ktorí majú autá, motorky, domy, atď. Proste obyčajná dedina, ale v púšti.

Dedina Derweze

Po krátkej pauze sa vydávame smerom k dedine Derweze (v preklade dvere alebo brána), ktorá dnes už prakticky neexistuje, až na pár posledných kočovníkov, ktorí sa tu zdržiavajú. Dôvodom je skutočnosť, že pred nejakou dobou tadiaľto prechádzal turkménsky prezident Niyazov (Turkmenbaši) a dedina sa mu zdala škaredá a vraj by mohla odradzovať turistov (ktorí sem vôbec nechodia) a tak dal dedinu zlikvidovať. Veď prečo by nie, keď môže… Dnes tu žije už len pár kočovníkov.

Prvé dva krátery

Sovietski geológovia tu vytušili bohaté podzemné zásoby plynu a tak tu robili prieskumné vrty. Ohromné krátery s priemerom niekoľkých desiatok metrov v púšti sú pripomienkou týchto aktivít. Prvé dva krátery, ktoré míňame, sú pripomienkou neúspešného hľadania – prvý kráter je naplnený len vodou, druhý bahnom, z ktorého prebubláva horiaci plyn. Plamienky sú však maličké, stačili by tak na uvarenie obeda. Každopádne ide o zaujímavý pohľad a prvé dva krátery vás dobre navnadia na ten tretí.

Pekelná brána

Tretí kráter vyhĺbili sovietski geológovia v roku 1971. Usúdili však, že plynu je tu málo na to, aby bolo zaujímavé ho ťažiť. Ako sa to v takýchto prípadoch robí, kráter zapálili, aby sa plyn vypálil a nezhromaždil a nevybuchol. Predpokladali, že bude horieť niekoľko dní, tu sa však súdruhovia trošku prepočítali – kráter horí dodnes. Vďaka ohňu šľahajúcemu z hĺbky zeme si kráter vyslúžil prezývku Pekelná brána.

Po prvej obhliadke krátera staviame stany a pripravujeme večeru. Po noci v 5-hviezdičkovom hoteli ma čaká noc v hoteli s 5 miliardami hviezd – v púšti a s večerou upečenou na ohni pod šírym nebom. Na ňom sa už ukázal i mesiac, ktorý je v splne, vďaka čomu to vyzerá na veľmi jasnú noc. Bohužiaľ to znamená, že v noci bude žiara pekelnej brány menej výrazná.

Obavy sa však ukazujú ako mylné, Pekelná brána je počas mesačnej noci stále veľmi pôsobivá.

Ráno ma čaká ešte posledná prehliadka tohto bizarného fenoménu a nasadám znovu do pripraveného džípu a vyrážam smerom na sever krajiny za ďalšími zážitkami.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Turkménsku.


Ako sa sem dostať?

Vzhľadom k obmedzeniam pre cestovanie v Turkménsku, nemáte možnosť sa k Pekelnej bráne dostať inak, než v rámci organizovaného zájazdu s lokálnou cestovnou agentúrou.


Kedy sem cestovať?

Pekelná brána sa dá navštíviť celoročne, v lete býva však teplo pomerne vyčerpávajúce. Pekelná brána taktiež postupne vyhára, takže je možné, že o pár rokov už nebude horieť.


Ako sa tu pohybovať?

K Pekelnej bráne vedie pomerne dobrá cesta z hlavného mesta Ašchabad, ale posledný úsek je nutné ísť v púšti, takže je potrebný džíp s pohonom všetkých 4 kolies.


Kde sa ubytovať?

V púšti Karakum žiadne hotely nie sú, pri Pekelnej bráne sa stanuje. Stany i dopravu a stravu vám zabezpečí agentúra, ktorá vám v Turkménsku zariaďuje pobyt. Viac informácií na stránke o Turkménsku.

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie