Thajsko

Chiang Rai a Zlatý trojuholník

0
Chrám Wat Rong Khun, prezývaný aj Biely chrám

Zlatý trojuholník je označenie územia v okolí miesta, kde sa stretávajú hranice troch krajín – Thajska, Barmy a Laosu. Táto oblasť sa dlhú dobu zameriavala na pestovanie ópia, ktorému sa venovala ešte relatívne nedávno a ktoré bolo potlačené (aj keď zrejme nie úplne) v období pred 10-15 rokmi. Vstupnou bránou k tejto oblasti je mesto Chiang Rai, ktoré je hlavným mestom rovnomenného regiónu v Thajsku. Mesto leží zhruba hodinku letu z Bangkoku a región Chiang Rai je najsevernejším v Thajsku.

Po prílete na miestne letisko sme zvolili dopravu na hotel taxíkom, čo sme po chvíľke aj oľutovali. Vodičkou bolo ženské prevtelenie Schumachera, takže sme len zázrakom neskončili niekoľkokrát v priekope alebo v chladici oprotiidúceho auta. Pozitívnym efektom bolo, že sme sa na hotel dostali rýchlejšie, než by to trvalo, keby dodržiavame predpisy a poslušne stojíme v zápchach namiesto jazdy v protismere.

Na prvej zoznamovacej prechádzke v Chiang Rai sme zistili, že sa jedná o príjemné a typicky ázijské mesto. Nechýbajú trhy s čerstvým jedlom, ovocím, zeleniou, či rybami, nechýba množstvo dopravných prostriedkov blokujúcich ulice a všadeprítomné elektrické káble. Takisto tu však nájdeme množstvo pouličných občerstvení a chrámov, z ktorých zrejme ten najkrajší a najdôležitejší je Wat Phra Kaeo. Tento chrám (alebo skôr komplex) je hostiteľom tzv. “smaragdového” Budhu, čo je jedno z najpopulárnejších vyobrazení Budhu v Thajsku. Podľa legendy bola táto soška nájdená v otvore, ktorý vznikol po zásahu blesku do stupy (špicatá kužeľovitá náboženská stavba). Dnes tú nájdeme len kópiu tejto smaragdovo zelenej sošky, ktorej originál sa dnes nachádza v Bangkoku.

Najzaujímavejším miestom v Chiang Rai je však zrejme nočný trh. Nájdeme tu síce veľa turistov, ale i lokálnych obyvateľov. Nakúpiť sa tu teda dajú ako suveníry, tak predmety dennej potreby. Navyše tu vystupujú rôzne lokálne kapely, takže si tu človek môže oddýchnuť po náročnom dni posedením pri zaujímavej hudbe. Najväčšou atrakciou nočného trhu je však zrejme miestny food court, kde môžete ochutnať tradičné thajské jedlá, miestne špeciality, ale i menej konvenčné pokrmy, napríklad marinované červíky, kobylky, či sršne.

Niekoľko kilometrov na juh od Chiang Rai sa nachádza chrám Wat Rong Khun, známy viac pod názvom Biely chrám. Z fotiek je asi zrejmé, ako prišiel k svojej prezývke. Ide o moderný chrám založený pred asi 25 rokmi a dodnes nedokončený. Aj keď ide o obľúbenú turistickú atrakciu, kultúrna hodnota tejto stavby je diskutabilná a inklinuje skôr ku gýču. Ak však neodoláte a rozhodnete sa pre jeho návštevu, počítajte s davmi ďalších turistov, ktoré sem prúdia. Bonusom môže byť možnosť zakúpiť si za symbolický papierik, na ktorý môžete napísať svoje prianie a nechať ho v chráme. Pokiaľ sa vám prianie splní, zrejme ide o dobrý obchod :)

Lepším smerom, ktorým sa z Chiang Rai môžete vybrať, je sever, smerom k trojhraničiu Thajska s Barmou a Laosom. Po ceste stojí za zastávku oblasť s názvom Mae Salong. Výhľady v tomto hornatom regióne sú veľmi malebné, pretože kopce sú pokryté zeleňou. Nájdeme tu i čajové polia, ktoré sa tu pestujú ako náhrada za ópium, ktoré dominovalo miestnemu poľnohospodárstvu v minulých desaťročiach. Zisky z pestovania čaju sú však zrejme nižšie ako z pestovania ópia, takže tu je možné za výhodnú cenu nakúpiť rôzne výrobky z čaju – odporúčam výborné čajové cukríky.

Nedávna história tohto severothajského regiónu je pomerne turbulentná. Po 2. svetovej vojne sem utiekli čínske vojská, ktoré bojovali proti Maovej ľudovodemokratickej armáde a zároveň nechceli (alebo nemohli) utiecť na Taiwan za Čankajšekom. Táto armáda naďalej fungovala ako odboj proti komunistom a svoje operácie financovala práve pestovaním ópia. Človek sa tu môže zamyslieť nad dilemou – je možné ospravedlniť pestovanie narkotík bojom proti komunizmu? Keďže Thajsko samotné je obkolesené krajinymi, kde vládnu (alebo vládli) komunistické režimy, urobila thajská vláda s touto exilovou armádou zaujímavý obchod – legitimizovali ich pobyt v tejto oblasti (a pridelili im thajské občianstvo) výmenou za ochranu hraníc a ochranu proti vplyvu komunizmu. Toto sa ukázalo ako múdry ťah, pretože vďaka tomu zostalo Thajsko jedinou krajinou v regióne, v ktorej sa komunistom nepodarilo získať relevantný vplyv. Definitívnym vyriešením tejto situácie bol potom boj thajskej vlády proti pestovaniu ópia a jeho potlačenie v celom regióne. Dnes sa tu už pestujú iné plodiny, napríklad vyššie spomínaný čaj.

Pokračovaním po ceste ešte ďalej na sever sme došli do mestečka Mae Sai, ktoré je hraničným a zároveň najsevernejším thajským mestom. Stačí prejsť cez most a ocitnete sa už v barmskom meste Tachileik. Pokiaľ sa rozhodnete navštíviť len toto mestečko, nemali by ste potrebovať pre prekročenie hraníc vízum. Naša cesta však vedie ďalej na východ k rieke Mekong, kde sa dostávame už na spomínane trojhraničie medzi Thajskom, Barmou a Laosom. Na druhej strane rieky (ktorá patrí už Barme) je vidieť kasíno, ku ktorému sa môžu záujemcovia dostať prievozom, ktorý je tu k dispozícii všetkým hazarduchtivým hráčom. Hazard je v Thajsku zakázaný, takže Barma ťaží na tejto hranici zo závislosti miestnych obyvateľov (ale i turistov) a vylepšuje si tak svoj tenký rozpočet. Kúsok od trojhraničia sa nachádza Múzeum ópia, kde sa návštevníci môžu dozvedieť o ópiu takmer všetko. Vášniví poľnohospodári sa môžu naučiť, ako sa má správne ópium pestovať a pre tých ostatných je venovaná sekcia objasňujúca spôsoby, akými je možné ópium konzumovať. V dobe našej návštevy však bohužiaľ neboli k dispozícii žiadne vzorky pre ochutnávku :)