Izrael

Caesarea – mesto kráľa Heroda i Piláta Pontského

0
Rímsky amfiteáter v Caesarei

Caesarea je archeologické nálezisko, ktoré je pozostatkom kedysi prekvitajúceho rímskeho prístavu. Mesto založené kráľom Herodom Veľkým slúžilo ako hlavné mesto rímskej provincie Judea a aj práve preto tu sídlili rímski guvernéri, vrátane prefekta Piláta Pontského. Historická autenticita tejto postavy z Nového Zákona, ktorý údajne mal dať proti svojej vôli ukrižovať Ježiša, bola často spochybňovaná, pretože neboli nájdené žiadne hmatateľné dôkazy o jeho existencii. To zmenil práve jeden z neustále pokračujúcich prieskumov Caesarey, keď tu bol nájdený kameň spomínajúci práve Piláta Pontského. Poďme ale postupne…

Hipodróm pre preteky štvorzáprahov (kvadríg) v meste Caesarea

Hipodróm pre preteky štvorzáprahov (kvadríg) v meste Caesarea

Mesto kráľa Heroda Veľkého

Rimania dobyli oblasť dnešného Izraela a Palestíny okolo roku 63 pred naším letopočtom. Pompej Veľký, Cézarov spolukonzul, v tomto roku vyplienil Jeruzalem a neskôr tu Rimania vytvorili provinciu Judea. Žili tu prevažne Židia a vládol tu kráľ Herodes (prezývaný i Herodes Veľký), ktorý bol dosadený práve Rimanmi ako bábkový vládca. Herodes tak ako vazal podliehal miestnemu rímskemu guvernérovi, väčšinou s titulom prefekta alebo prokurátora.

Átrium - časť rímskej vily v Caesarei, ktorej nechýbajú mozaiky ani tzv. perištýl (obklopenie stĺpmi)

Átrium – časť rímskej vily v Caesarei, ktorej nechýbajú mozaiky ani tzv. perištýl (obklopenie stĺpmi)

Herodes bol mnohými obyvateľmi Judey obľúbený a považovaný za dobrého vládcu, pretože v krajine rozbehol mnoho projektov pre jej rozvoj a zlepšenie života svojich poddaných. Dôležitou a posvätnou stavbou pre Židov bol však tzv. Druhý chrám. Tento chrám nahradil Šalamúnov chrám v Jeruzaleme, ktorý zničili Babylončania a ktorý bol najposvätnejším miestom Židov. Kráľ bol samozrejme Rimanom a cisárovi Augustovi za ich podporu vďačný a svoju vďačnosť prejavil napríklad i tým, že na pobreží založil v roku 22 pred n. l. mesto, ktoré pomenoval Caesarea práve podľa Cézara Augusta (celým názvom Caesarea Maritima).

Zvyšky kúpeľov v Caesarei, ktoré boli postavené na časti základov hipodrómu (ktorý je vidieť v pozadí)

Zvyšky kúpeľov v Caesarei, ktoré boli postavené na časti základov hipodrómu (ktorý je vidieť v pozadí)

Kráľ Herodes chcel, aby prístavné mesto Caesarea bolo výkladnou skriňou provincie. Mesto bolo postavené podľa tradičného rímskeho plánu (tzv. castrum) s pravoúhlymi ulicami, centrálnym fórom a hlavným chrámom venovaným cisárovi Augustovi. Je možné tu vidieť pozostatky rímskych víl s klasickým rozložením miestností, vrátanie átrií, kde často nechýbajú tradičné rímske mozaiky.

Hipodróm pre preteky štvorzáprahov v meste Caesarea

Hipodróm pre preteky štvorzáprahov v meste Caesarea

Jednoznačne najväčšou budovou celého komplexu je hipodróm, ktorý sa podobal gréckym štadiónom. Hipodróm slúžil ako dráha pre preteky konských štvorzáprahov, čo bola spolu s gladiátorskými zápasmi jedna z najobľúbenejších kratochvíľ rímskych občanov. Na rozdiel od arén pre zápasy gladiátorov však hipodrómy (rímsky názov bol i circus) vyžadovali oveľa viac miesta a preto ich nenájdeme v toľkých rímskych mestách.

Hipodróm pre preteky štvorzáprahov v meste Caesarea

Hipodróm pre preteky štvorzáprahov v meste Caesarea

Hipodróm v Caesarei je už samozrejme len ruinou, ktorá vďaka svojej rozlohe na prvý pohľad vyzerá ako iba rozsiahla prázdna plocha, prípadne námestie. Až sústredenejší pohľad si všimne, že toto “námestie” lemujú tribúny a že má na jednom z koncov kruhový tvar. Hipodróm bol postavený v rovnakom čase, keď bolo založené samotné mesto, takže má už cez 2000 rokov. Jeho tribúny poskytovali miesto pre 10-tisíc návštevníkov. V 2. storočí nášho letopočtu bol jeho južný koniec zrekonštruovaný ako aréna pre gladiátorske zápasy, zatiaľ čo jeho iná časť zasa poslúžila ako základ pre kúpele. Stavba bola jednoducho príliš veľká na to, aby ju neskôr, počas úpadku a rozkladu Rímskej ríše, mohli miestni obyvatelia udržiavať a tak poslúžila na iné účely a tiež ako zdroj stavebného materiálu pre neskoršie budovy.

Antické divadlo so zrekonštruovaným hľadiskom (cavea) v Caesarei

Antické divadlo so zrekonštruovaným hľadiskom (cavea) v Caesarei

Keďže hipodróm je už len v stave ruiny, najimpozantnejšou stavbou celého mesta je dnes rímske divadlo. Divadlo bolo taktiež neoddeliteľnou súčasťou vyspelého rímskeho mesta a teda samozrejme i Caesarey. Miestne divadlo bolo postavené pred viac ako 2000 rokmi a dokázalo poskytnúť kultúrny zážitok až 4000 divákom naraz. Po zániku mesta bolo divadlo znovuobjavené až okolo roku 1960 a následne boli zrekonštruované jeho tribúny (cavea). Dnes ho tu preto môžete vidieť v jeho majestátnej kráse a dokonca sa môžete zúčastniť niektorého z mnohých koncertov, ktoré sa tu i dnes stále konajú.

Antické divadlo so zrekonštruovaným hľadiskom (cavea) v Caesarei

Antické divadlo so zrekonštruovaným hľadiskom (cavea) v Caesarei

Okrem hipodrómu a divadla v meste nájdeme i rímske vily, ktoré však nie sú v tak zachovalom stave, aby zaujali niekoho iného, než archeológov či znalcov rímskej histórie a architektúry. Pre laika budú najzaujímavejšími pozostatkami zrejme dobre zachované mozaiky, ktoré v týchto domoch môžu nájsť.

Mozaika v rímskej vile v Caesarei

Mozaika v rímskej vile v Caesarei

Najväčším sídlom v Caesarei je stavba nazvaná jednoducho “palác“, ktorý disponuje napríklad jedálňou (triclinium), ktorá zrejme kedysi mala výhľad na more. V paláci sídlili rímski vládcovia provincie v časoch, keď bola Caesarea hlavným mestom celej Judey. Tento palác disponuje taktiež bazénom, ktorý bol priamo v mori a ktorého pozostatky, bičované morskými vlnami, je možné vidieť z ruín paláca i dnes. V stredoveku toto miesto slúžilo zrejme ako trh s rybami.

Pozostatky bazéna v paláci guvernéra mesta Caesarea

Pozostatky bazéna v paláci guvernéra mesta Caesarea

Ďalšou zo zaujímavostí, ktorú je možné v Caesarei vidieť, sú verejné záchody zo začiatku nášho letopočtu. Verejné záchody boli taktiež súčasťou rozvinutých rímskych miest a kanalizačné systémy sú považované za jedno z hlavných diel vtedajšej architektúry. Verejné záchody v Caesarei nie sú zachované tak dobre ako napríklad v Ostii pri Ríme, ale s trochou predstavivosti sa dá vidieť, ako záchody so spoločným odvodovým systémom fungovali.

Verejné toalety v meste Caesarea

Verejné toalety v meste Caesarea – miestami vidieť ešte kanalizačný systém, ktorý viedol pod nimi v zemi

Okrem kanalizácie Caesarea potrebovala i vodovod, keďže v meste sa nenachádza zdroj vody. Vodovody sú považované za absolútny vrchol rímskej architektúry a inžinierstva a na svoju dobu boli neuveriteľne presné. Rimania dokázali postaviť vodovody, ktoré na jednom kilometri klesli len o niekoľko desiatok centimetrov, pričom tieto vodovody merali často i niekoľko desiatok kilometrov. Sklon je nutný pre to, aby voda tiekla prirodzeným pôsobením gravitácie, ale čo najnižší sklon je potrebný pre to, aby bolo možné priviesť vodu z veľkých vzdialeností. Pred 2000 rokmi tak dokázali rímski inžinieri a stavitelia dosiahnuť presnosť sklonu 1:18000, teda pokles o 1 milimeter na 18 metroch – o tom sa väčšine dnešných stavbárov môže len snívať.

Antický vodovod, ktorý privádzal zo severu vodu do Caesarey

Antický vodovod, ktorý privádzal zo severu vodu do Caesarey

Do Caesarey viedli celkom tri vodovody, z toho dva zo severu – vysoký a nízky. Ten vysoký privádzal do mesta vodu zo vzdialenosti 16 kilometrov a jeho časť je možné vidieť i dnes na pláži neďaleko archeologického náleziska samotnej Caesarey. Vodovod síce nie je tak impozantný, ako iné rímske vodovody, ktoré je možné vidieť v Európe, stále ide však o krásnu stavbu. Jej unikátnosť umocňuje predstava, že ju dal postaviť ešte kráľ Herodes a neskôr opraviť a rozšíriť rímsky cisár Hadrián, za ktorého zažila Rímska ríša najväčší rozkvet.

Mesto prefekta Piláta Pontského

Aj napriek zdanlivej symbióze židovského kráľa a veľkej Rímskej ríše, situácia v provincii Judea nebola zďaleka ideálna. Obyvatelia boli s rímskou nadvládou nespokojní a svoju nespokojnosť dávali často najavo. I preto museli Rimania v tejto provincii trvalo udržiavať svoje légie, pričom často šlo o tie najdrsnejšie z nich, ktorých vojaci sa neštítili ničoho.

Úloha rímskeho guvernéra v provincii tak nebola jednoduchá – udržať poriadok a relatívny kľud medzi nespokojnou židovskou populáciou a zároveň udržať na uzde légie, ktoré len čakali na ten najmenší podnet, aby nespokojnú populáciu vyvraždili a provinciu zrovnali so zemou a vyrabovali. To Rimania samozrejme nechceli, pretože ich primárnym záujmom v ich provinciách bol výber daní a získavanie bohatstva.

Pozostatky paláca guvernéra mesta Caesarea

Pozostatky paláca guvernéra mesta Caesarea

Jedným z guvernérov, ktorí pred touto neľahkou úlohou stáli, bol Pilát Pontský, s titulom rímskeho prefekta. Ten je známy predovšetkým z Biblie vďaka tomu, že mu prischla úloha mučenia a ukrižovania Krista, ku ktorej sa údajne postavil so značnou nechuťou. Ježiš pochádzal z dvoch židovských kráľovských rodov a pre mnohých Židov predstavoval právoplatného nástupcu židovského trónu, čo sa nepáčilo samozrejme vládnucej triede kňazov a takisto ani samotnému kráľovi Herodovi a jeho nástupcom.

Pilát sa tak dostal pod tlak – na jednej strane nespokojná židovská populácia volajúca po Ježišovi Nazaretskom ako právoplatnom kráľovi Židov a osloboditeľovi z rímskych okov, na druhej strane židovská šľachta a kňažstvo obávajúce sa o svoje pozície. A nesmieme zabudnúť na číhajúce krvilačné légie, ktorým sa obdobie mieru už zdalo pridlhé. Pilátova úloha udržať mier tak bola veľmi ťažká a poprava Ježiša sa tak zdala byť jedinou schodnou alternatívou.

O tom, či Pilát je historickou alebo legendárnou postavou, sa medzi historikmi viedli dlhé diskusie, ktoré ukončil nález tzv. Pilátovho kameňa práve v Caesarei. Rímski guvernéri sídlili práve v tomto prístavnom meste a Pilát s veľkou pravdepodobnosťou nebol výnimkou. A práve tu sa v roku 1961 našiel kameň s nápisom, ktorý spomína práve prefekta Judey menom Pontius Pilatus. Dnes tento kameň môžu návštevníci vidieť na vlastné oči, pretože je vystavený priamo v ruinách niekdajšieho paláca guvernérov Judey.

\"Pilátov kameň\" v Caesarei - kameň s nápisom obsahujúcim meno Pontius Pilatus

“Pilátov kameň” v Caesarei – kameň s nápisom obsahujúcim meno Pontius Pilatus (2. riadok)

Mesto Byzantíncov, Arabov a križiakov

Aj keď sa Pilátovi Pontskému podarilo mier udržať, netrvalo to dlho. V roku 66 (30 rokov po odchode Piláta) vypuklo otvorené povstanie Židov proti Rímu, ktoré bolo krvavo potlačené. Rímske légie sa v Jeruzaleme schuti vyšantili a zničili i Druhý chrám, postavený práve kráľom Herodom, z ktorého tak zostala už len západná stena, dnes známa ako Múr nárekov. Mimochodom podľa judaistickej viery by mal byť Tretí chrám zároveň posledným a bude predzvesťou príchodu Mesiáša a konca sveta. Ďalším z trestov Ríma Židom bol fakt, že Judeu premenovali na Palestínu (podľa ich úhlavných nepriateľov – Filištíncov).

Caesarea sa po zničení Jeruzalema stala oficiálne hlavným mestom provincie a pokračovala v tejto úlohe i po rozdelení Rímskej ríše, keď sa stala súčasťou jej východnej časti – Byzantskej ríše. V 7. storočí však Byzantínci mesto navždy stratili, keď ho dobyli Arabi. V nasledujúcich dvoch storočiach počet obyvateľov i význam mesta začal prudko klesať.

V 12. storočí dobyli mesto križiaci a začlenili ho pod Jeruzalemské kráľovstvo. Mesto bolo v tej dobe už značne zdecimované a veľmi mu nepomohlo ani to, že ho dobyl vodca moslimskej armády Saladín a neskôr ho zasa dobyli križiaci späť. Kresťania mesto opevnili a časť opevnenia z dôb francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. je možné vidieť i dnes.

Pozostatky opevnenia a zákopov vybudovaných križiakmi počas vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. v Caesarei

Pozostatky opevnenia a zákopov vybudovaných križiakmi počas vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. v Caesarei

To však mestu nepomohlo a v roku 1265 dostalo finálnu ranu, keď ho dobyli Mamelukovia a mesto zničili, vrátane jeho hradieb. Caesarea bolo jedným z posledných miest, ktoré vzdorovalo moslimskému tlaku v Svätej zemi. Nemalo však šancu a podobne ako ostatné križiacke mestá bolo zničené a jeho hradby strhnuté, aby už nikdy nemohlo byť využité ako pevnosť.

Pozostatky opevnenia vybudovaných križiakmi počas vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. v Caesarei

Pozostatky opevnenia vybudovaných križiakmi počas vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. v Caesarei

Mesto ruín a Bosniakov

Od 13. storočia tak bývalé prekvitajúce antické mesto leží v troskách. Aj napriek tomu, že mesto bolo značne poničené a následne vystavené zubu času, dajú sa tu stále rozoznať niektoré jeho hlavné črty. Hneď za vstupom do archeologického parku sa ocitnete v časti mesta, ktoré bolo vybudované prevažne počas stredoveku a jeho súčasťou je i spomínané opevnenie vybudované križiakmi. Taktiež tu je možné vidieť byzantské sarkofágy a rímske sochy.

Pozostatky stredovekého mesta v Caesarei

Pozostatky stredovekého mesta v Caesarei

Súčasťou tejto časti mesta sú i zvyšky prístavu, ktorý bol kedysi jedným z najväčších v Stredomorí. Dnes už z neho zostali len zvyšky dvoch násypov vybiehajúcich do mora. Pred prístavom sa nachádzajú ďalšie budovy, ktoré sú dokonca i novšieho dáta, než neskorý stredovek. V 19. storočí sa tu totiž usadili Bosniaci, ktorí sem imigrovali a založili na ruinách mesta rybársku osadu. Stavba, ktorá púta pozornosť najviac, je zrejme minaret miestnej mešity, ktorú postavili práve bosenskí imigranti.

Mešita postavená Bosniakmi v 19. storočí v Caesarei

Mešita postavená Bosniakmi v 19. storočí v Caesarei

V roku 1948 sa mesto dostalo pod kontrolu štátu Izrael a o pár rokov bolo neďaleko založené nové židovské mesto Caesarea, zatiaľ čo zo stredovekého a antického mesta Caesarea Maritima bol vytvorený archeologický park, v ktorom v nasledujúcich dekádach odhalili archeológovia dnes viditeľné pozostatky stavieb či zrekonštruovali divadlo.

Víno a Binyamina

Nie každý vie, že Izrael je aktívny producent vína, na ktoré sú jeho obyvatelia patrične hrdí. Caesarea a jej okolie je známe tým, že sa tu nachádza hneď niekoľko vinární, resp. podnikov produkujúcich víno. A práve preto sa môžu návštevníci archeologického parku zájsť po skúmaní histórie odreagovať a zúčastniť sa ochutnávky vína, prípadne nakúpiť nejaké zásoby. Jeden z väčších producentov vína v Izraeli sídli práve v meste Binyamina a disponuje i návštevníckym centrom, takže môžete využiť čas pri čakaní na vlak i nákupom miestneho vína. Samotnú ochutnávku však robia pre individuálnych cestovateľov neochotne, takže tej sa budete môcť zúčastniť asi len ako účastníci organizovaného zájazdu.


Mapa lokalít


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Izraeli.


Ako sa sem dostať?

Autom

Autom sa dá do Caesarey dostať úplne bez problémov. Mesto i archeologické nálezisko ležia neďaleko hlavnej diaľnice vedúce medzi Tel Avivom a Haifou a parkovať sa dá priamo pri vchode do archeologického parku. Takisto aj pri vodovode, ktorý leží severne od archeologického parku, sa dá bez problémov parkovať.

Počas šabatu je auto jediná možnosť, ako sa sem dostanete, keďže verejná doprava nefunguje.

Autobusom

Autobusom č. 910 sa z Tel Avivu alebo Haify dostanete na exit Or Akiva z diaľnice 2 (medzi Tel Avivom a Haifou). Vyhľadávať informácie o spojeniach môžete na stránkach autobusovej spoločnosti Egged.

Od diaľnice sú to k archeologickému parku asi 2 kilometre, takže sa to dá zvládnuť pešo za asi 25 minút. Po tejto trase jazdia i autobusy (linky 9, 76 a 80), ale jazdia veľmi sporadicky a cesta je zdĺhavá (cez miestne dediny).

Vlakom

Najbližšie vlakové stanice sú Caesarea-Pardes a Binyamina. Na obe stanice sa dá dostať vlakom z Haify i Tel Avivu miestnym vlakom, informácie o spojeniach nájdete na stránkach Izraelských železníc. Cesta z Tel Avivu trvá asi 50 minút a stojí 22 šekelov.

Obe stanice sú však od archeologického parku ďaleko a bolo by dosť zdĺhavé sem ísť pešo. Môžete využiť taxík, ktorých je na stanici väčšinou k dispozícii dosť. Cesta zo stanice k archeologickému parku by nemala stáť viac ako 35-40 šekelov, v závislosti od vašich vyjednávacích schopností.

Druhou možnosťou je využiť miestne autobusy č. 9 (z Binyaminy) alebo 80 (z Caesarea-Pardes), ktoré však majú trochu sporadický trafikon.


Koľko to stojí?

Vstupné do archeologického parku je 39 šekelov (1/2018) a park otvára o 8:00 ráno. Zatváracia doba závisí od ročného obdobia, v zime (november – apríl) je to do 15:00 (piatok) alebo 16:00 (ostatné dni). Na jeseň (september – október) je to o hodinu dlhšie a na jar a v lete (máj – august) ešte o ďalšiu hodinu dlhšie, teda do 18:00.


Kedy sem cestovať?

Caesarea sa dá navštíviť celoročne, ale v lete rozhodne nejde o veľmi príjemnú návštevu, vzhľadom k spaľujúcim teplotám, ktoré tu panujú. Najpríjemnejšie počasie tu tak panuje najmä na jar a na jeseň.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

V rámci archeologického náleziska je možné sa pohybovať len pešo.


Kde sa ubytovať?

Väčšina návštevníkov sa v Caesarei nezdržiava dlhšie než na čas nutný pre navštívenie archeologického parku. Dá sa sem dostať ľahko z Tel Avivu alebo Haify, prezrieť si mesto a vrátiť sa, a to všetko ľahko v priebehu pol dňa. Preto v Caesarei nenájdete veľa ubytovacích možností a tie, ktoré k dispozícii sú, sú pomerne drahé. Najlacnejší hotel sa tu dá nájsť za asi 100 EUR za noc a izbu pre 2 osoby, ale ďalšie hotely začínajú skôr na 200 EUR (1/2018).

Viacerí obyvatelia ponúkajú taktiež ubytovanie cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie). Oproti hotelom však veľmi neušetríte, keďže ceny sú porovnateľné, či dokonca vyššie, ako v hoteloch (1/2018).

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie