Libanon

Bejrút – mesto ako bájny vták Fénix

0
Mešita Mohammeda Al-Amína

Bejrút je hlavné mesto Libanonu a býva označované ako “Paríž Blízkeho východu”. Pokiaľ tam však pocestujete s touto predstavou, možno budete trochu sklamaní, obzvlášť pokiaľ ste už v Paríži boli. Nie, že by Bejrút nedisponoval zaujímavými miestami a bohatou kultúrou. Toto mesto je vlastne omnoho staršie než samotný Paríž. Podľa dostupných dokumentov má Bejrút minimálne 3 a pol tisíc rokov starú históriu, počas ktorých bol permanentne obývaný. Jeho tvár sa však počas storočí menila a tá jeho dnešná… Povedzme, že nepôsobí rovnako šarmantným dojmom ako metropola na Seine.

Ťažko by človek mohol vymyslieť krajšie a lepšie miesto pre založenie mesta. Bejrút leží na brehu Stredozemného mora v oblasti, ktorá sa teší celoročne výbornému počasiu a príjemne teplému podnebiu. Dokonca i v zime sa tu dá za slnečného dňa prechádzať v krátkom rukáve. Zároveň sa tu však hneď od mora dvíhajú hory až do výšky 3 tisíc metrov, takže sa zo slnečného a palmami lemovaného pobrežia dokážete dostať autom na zasnežené kopce za asi 40 minút. V tejto krajine je proste všetko, aspoň z toho prírodného hľadiska.

Čo tu však chýba, je dlhodobý mier. Krajina je zmesou kultúr a náboženstiev. Okrem moslimov tu žijú aj kresťania (až 40%, najviac zo všetkých arabských krajín) a Židia. To je dôsledkom nekonečných konfliktov, keď sa vo vláde nad územím vystriedalo 16 impérií a krajín. Etnické a náboženské napätie vyústili do dlhej a ničivej občianskej vojny, ktorá skončila síce už pomerne dávno (1991), ale napätia medzi jednotlivými skupinami zostávajú dodnes. Paradoxne to najväčšie je zrejme medzi moslimami samotnými, resp. medzi sunnitmi a šiítmi.

Bejrút bol zároveň 7-krát zničený a znovu postavený, preto sa tu hodí prirovnanie k bájnemu vtákovi Fénixovi. Je pravda, že nie za všetky prípady zdevastovania môžu ľudia – v 6. storočí napríklad mesto dostalo tvrdú ranu od prírody v podobe ničivého zemetrasenia.

Zatiaľ posledný konflikt Libanonu datuje do roku 2006, keď bol vo vojnovom stave s Izraelom. Obe krajiny sa dodnes nemajú príliš v láske a akýkoľvek náznak toho, že ste boli v Izraeli je dôvodom k odopreniu vstupu do Libanonu. Naopak to síce neplatí, ale ak ste boli v Libanone, v Izraeli sa musíte pripraviť na dlhé vypočúvanie.

Poďme ale k samotnému Bejrútu. Všetky spomínané konflikty sa samozrejme podpísali na tvári mesta. Je stále možné vidieť budovy v chatrnom stave, prípadne fasády dekorované dierami po projektiloch. Ponurú atmosféru podčiarkujú všadeprítomní vojaci so samopalmi. Po estetickej stránke teda z mesta rozhodne nebudete mať pocit, že by ste sa prechádzali po blízkovýchodnej verzii Paríža. Aspoň my sme teda nemali, keď sme sa sem prenajatým autom aj so šoférom doviezli po celodňovej ceste z hôr cez severolibanonský Byblos.

Hneď ako nás vysadil pri hoteli, nastal klasický príbeh, na aký sme boli z Libanonu už zvyknutí – šofér zahlásil takmer dvojnásobnú sumu (200 USD), než na akej sme sa dohodli (120 USD). Zdôvodnil to tým, že v Byblose platil za nás vstupné do citadely, ktoré bolo 40 USD na osobu. Veľmi ho zaskočilo, keď som mu prezradil, že som si všimol, že vstupné bolo len 4 USD a že ak mi neverí, tak viem, že ma lístky ešte vo vrecku. Keď znovu prišiel k sebe, zahlásil, že už ich vyhodil. S úsmevom som mu teda podal 130 USD s tým, že drobné si môže nechať a že ak sa mu niečo nepáči, môže zavolať políciu. Zmohol sa len na reakciu “Ty zavolaj políciu!” a odmietol peniaze vziať. Keď som však povedal, že pokiaľ si tie peniaze nevezme, odídem do hotela a už ma v živote neuvidí, keďže cez recepciu ho nepustia, tak si to rozmyslel, namosúrene peniaze vzal a nahnevaný odišiel. A my sme mohli začať konečne so spoznávaním mesta.

Hlavné časti mesta sú tri – námestie Nijmeh a pešia zóna v jeho okolí, ulica Al Hamra a Corniche. Námestie Nijmeh je označované aj ako Place de l’Étoile (samozrejme po vzore parížskej predlohy) a s okolitými ulicami predstavuje najväčšiu (a zrejme jedinú) pešiu zónu v meste. V jej strede jej domiuje veža s hodinami a v jej okolí nájdeme reštaurácie, kaviarne a bary. Zároveň sa tu nachádza pár zaujímavých historických a náboženských budov. Najbližím je Chrám sv. Juraja, ktorý je gréckou ortodoxnou katedrálou a zároveň v jeho krypte v podzemí nájdeme zaujímavé múzeum, ktoré dokumentuje históriu mesta z rôznych období. Chrám samotný je najstarším zachovaným kostolom v meste. Nie je však tak starý, ako by ste čakali od mesta, ktoré existuje už tisícročia a kresťanstvo ho zasiahlo medzi prvými. Pochádza “len” z 18. storočia a ak sa pýtate, kde sú ostatné (staršie) kostoly, odkážem vás na vyššie odstavce o nekonečných konfliktoch v oblasti.

Hneď za spomínaným kostolom sa nachádzajú ruiny starovekého rímskeho mesta, najmä hlavnej severo-južnej ulice (cardo maximus). Nachádzala sa tu taktiež škola rímskeho práva, ktorá patrila medzi najrenomovanejšie v celej Rímskej ríši a existovala už v začiatkoch Rímskeho impéria. Za týmto archeologickým náleziskom sa nachádzajú bok po boku Mešita Mohameda Al-Amína (prezývaná i Modrá mešita) a Maronitská katedrála sv. Juraja. Obe stavby sú hlavnými svätostánkami svojej viery v meste. Modrá mešita je novou stavbou, ktorá bola dokončená pomerne nedávno a okrem toho, že je hlavnou mešitou sunitov v meste, zároveň je najväčšou mešitou. Maronitská katedrála je staršia, pochádza z konca 19. storočia a je hlavným kostolom maronitov v meste. Maronitská cirkev je libanonskou vetvou katolíckej cirkvi a je plne podriadená Vatikánu.

Pri prechádzaní mestom zistíte, že Bejrút je mešít a kostolov plný. Nie je problém naraziť ani na hybridy, teda kostoly skonvertované na mešity. Vo výrazne menšom počte sa tu vyskytujú synagógy. Teda použitie plurálu nie je úplne správne v tomto prípade, pretože synagóga je v Bejrúte len jedna, aby som bol konkrétny. Volá sa Maghen Abraham a nachádza sa neďaleko spomínaného námestia Nijmeh. Počas libanonskej občianskej vojny bola zničená, ale dnes je už takmer celá zrekonštruovaná. Tento stav už trvá niekoľko rokov a jej znovuotvorenie je neustále odkladané.

Keď som sa Bejrútčanov pýtal, čo by vo svojom meste turistovi odporučili najviac, väčšina z nich (a všetci mladí) mi odpovedali, že nočný život, podniky a bary. Prístup Libanončanov k alkoholu je veľmi liberálny, dokonca by som povedal liberálnejší než v Európe, pretože tu na každom kroku môžete naraziť na reklamu na alkohol. Aj keď si nemyslím, že turisti cestujú do Bejrútu kvôli tomu, pokiaľ by ste mali zájuem sa odreagovať, hlavnou ulicou s barmi a reštauráciami je Al Hamra. Zároveň sa táto ulica považuje za hlavnú nákupnú triedu v meste a pre tých, čo trvajú na prirovnaní Bejrúta k Parížu, je Al Hamra bejrútskymi Champs-Elysées. Je nutné dodať, že nejde o pešiu zónu a je tu permanentne zápcha a vzhľadom k starému vozovému parku i príšerné ovzdušie. Prejdením sa po tejto ulici zrejme za hodinu inhalujete viac jedovatých látok ako pri vyfajčení 10 krabičiek cigariet.

Ulica Al Hamra sa neskôr v smere na západ rozdvojuje na dve iné ulice, ktoré končia až na pobreží Stredozemného mora. Okolo mora potom mesto lemujú dve veľké ulice, Charlesa de Gaulla a Parížska. Obe spoločne tvoria tzv. Corniche, teda promenádu popri mori, ktorou je orámované mesto. Ide o obľúbenú večernú aktivitu Bejrútčanov, prechádzať sa po Corniche, ale netreba opäť zabúdať na obrovské množstvo áut, ktoré sa tu okolo nich preháňajú, keďže tu zároveň vedie hlavný okruh okolo mesta. Môžete sa tu len tak prechádzať alebo si dať obed či večeru v jednej z reštaurácií na brehu mora. Nachádzajú sa tu aj známe Holubie skaly (Pigeon Rocks) – prírodný kamenný oblúk, majestátne sa týčiaci z mora.

Pokiaľ by ste sa chceli dozvedieť viac o histórii nielen Bejrútu, ale celého Libanonu, na území ktorého kedysi sídlil národ Feničanov, ktorí dali svetu vynálezy ako abeceda či peniaze, môžete zájsť do Národného múzea v Bejrúte. Toto múzeum sídli pri dostihovej aréne a nachádza sa trošku ďalej od centra mesta, takže zrejme sem budete musieť zájsť taxíkom. Múzeum je pomerne malé, ale veľmi zaujímavé a s množstvom vzácnych exponátov.


Ako sa sem dostať?

Bejrút disponuje hlavným medzinárodným letiskom v krajine. Najlacnejšie spojenia z Európy sem smerujú z Istanbulu (Pegasus Airlines), Grécka a Nemecka. Nízkonákladové spojenie so spoločnosťou FlyDubai existuje z Dubaja.


Kedy sem cestovať?

Bejrút je miestom, ktoré sa celoročne teší príjemnému počasiu i teplotám. Dokonca aj v zime, keď sa na neďalekých kopcoch lyžuje, tu býva pomerne príjemne teplo a slnečno.


Ako sa tu pohybovať?

Centrum mesta nie je veľké a dá sa tu bez problémov pohybovať pešo. Pokiaľ budete potrebovať cestovať k vzdialenejším miestam, budete zrejme musieť využiť taxík – resp. vás za poplatok odvezie ktorékoľvek okoloidúce auto, pokiaľ má zhruba cestu ako vy. Pri ceste taxíkom je dôležité dohodnúť cenu vopred a po dovezení na miesto sa nenechať ukecať na zmenu ceny z rôznych vymyslených dôvodov.


Kde sa ubytovať?

Bejrút má dostatok hotelov a hostelov, ceny sú však väčšinou priemerné až vyššie. Ubytovanie z kategórie low-cost je trošku ťažšie nájsť, ale samozrejme nie nemožné.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Libanone.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie